Národná rada SR bude na septembrovej schôdzi prerokúvať v druhom čítaní návrh zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorý pripravil poslanec ANO Ján Drgonec. Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) však pripravilo vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý tiež rieši túto problematiku. Na základe toho počas rokovania v NR SR predstavitelia MS SR žiadali, aby J. Drgonec svoj návrh stiahol, čo však on odmietol. Ako konštatujú obidvaja predkladatelia, cieľom zákona je zvýšenie osobnej zodpovednosti úradníkov, ale aj sudcov, prokurátorov, exekútorov a notárov za ich konanie a rozhodnutia, ktoré vydajú.
Oba návrhy predpokladajú, že orgány verejnej moci - štátnej správy, právnické alebo fyzické osoby, ktorým štát zveril rozhodovanie, ale aj samosprávy obcí a VÚC - budú zodpovedné za škody, ktoré spôsobia rozhodnutím, ktoré je v rozpore so zákonom, prípadne nie je správne. Za také sa považuje aj neodôvodnené nekonanie vo veci, teda úmyselné prieťahy v súdnom alebo správnom konaní, výkon právomocí spôsobom, ktorý odporuje zákonu, prípadne prekročenie právomocí. Návrh J. Drgonca ustanovuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú rozhodnutím v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, prípadne porušením Ústavy SR. Vládny návrh výslovne konštatuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, rozširuje tiež platnosť zákona na orgány cudzieho štátu a orgány medzinárodnej organizácie, ak ich činnosť bola zverená pod rozhodovaciu právomoc SR. Podľa oboch návrhov by mal vzniknúť nárok na náhradu majetkovej aj nemajetkovej ujmy, spôsobenej nezákonným alebo nesprávnym rozhodnutím, a to postihnutým osobám, prípadne pozostalým po nich. Vzťahovať sa to má aj na škody, ktoré vznikli nezákonným trestným stíhaním, väzbou, prípadne ochranným opatrením. Konanie o náhradu škody musí iniciovať postihnutá osoba, podmienkou je, že proti nezákonnému alebo nesprávnemu konaniu podala riadny opravný prostriedok, ale neuspela. Návrhy rátajú s možnosťou regresných úhrad spôsobenej škody. Tú bude môcť štát, prípadne iný orgán verejnej moci vrátane orgánov územnej samosprávy vymáhať od osôb, ktoré sa dopustili nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho postupu. Podľa návrhu J. Drgonca takýto nárok nebude možné uplatniť, ak takáto osoba konala na príkaz nadriadeného a splnením príkazu sa nedopustila trestného činu. Ak škoda vznikla zavinením viacerých osôb, každá bude povinná podieľať sa na úhrade, a to pomerne podľa miery svojho zavinenia.