StoryEditor

Každý chce byť prezidentom

05.04.2002, 00:00

Bratislava, Paríž (Nina Ďurianová)
Vo Francúzsku sa ešte nikdy nechcelo stať toľko ľudí prezidentom ako teraz. Keď utorok o polnoci Rien ne va plus -- francúzska Ústavná rada zavrela brány pre prípadných ďalších kandidátov na najvyšší post Francúzskej republiky, hovorilo sa minimálne o 15 kandidátoch, ktorí sa 21. apríla budú uchádzať o priazeň voličov. Na to, aby sa na súboji mohli zúčastniť, potrebujú predložiť minimálne 500 podpisov volených zástupcov. Počtom prezidentských kandidátov by Francúzi mohli zlomiť rekord z roku 1974, keď sa o úrad uchádzalo 12 osôb. Oficiálny verdikt by Ústavná rada mala podľa agentúr vyriecť najneskôr dnes ráno.
Voľby, ktorých prvé kolo sa uskutoční 21. apríla, budú predovšetkým tesným súbojom úradujúceho socialistického premiéra Lionela Jospina a Jacqua Chiraca, ktorý je pripravený obhájiť si svoj úrad. Podľa prieskumov verejnej mienky uverejnených agentúrou AFP by Jospin s 52 precentami zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb. Po prvom kole by však viedol Chirac. Obaja proti sebe bojovali už v prezidentských voľbách v roku 1995. Jospina vtedy porazil neogaullista Chirac.
Na poslednú chvíľu sa na zoznam kandidátov zapísal aj líder Národného frontu Jean-Marie Le Pen. Pravicový extrémista Le Pen ide do predvolebného boja po tretíkrát. "Predložil som Ústavnému súdu 503 podpisov," oznámil 73-ročný šéf Národného frontu pre televíznu stanicu n-tv. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky má Le Pen 13-percentnú priazeň voličov. Pri prezidentských voľbách v roku 1988 a 1995 dosiahol 14,4, prípadne 15 percent. Uchádzať sa o prezidentské kreslo bude podľa vlastných údajov aj druhý pravicovoextrémistický kandidát Bruno Mégret. Národný front bol pred štyrmi rokmi treťou najsilnejšou stranou vo Francúzsku. Hádka medzi Le Penom a niekdajším číslom dva -- Mégretom -- front značne oslabila. V roku 1997 francúzsky súd vyhlásil Le Pena za nevoliteľného, keďže v priebehu predvolebného boja napadol socialistickú političku. To mu však nezabránilo kandidovať v regionálnych a európskych voľbách.
Popri úradujúcemu prezidentovi Lionelovi Jospinovi a Jacquovi Chiracovi sa o najvyšší úrad uchádzajú aj trockisti Arlette Laguillerová, Olivier Besancenot a Daniel Gluckstein, šéf komunistov Robert Hue, Noel Mamere zo strany Zelených, ľavicový nacionalista Jean-Pierre Chevenement, liberálni kandidáti Francois Bayrou a Alain Madelin a katolícko-konzervatívna Christine Boutinová. O prezidentské kreslo sa bude uchádzať aj prvá farebná žena -- Christiane Taubiraová. S prísľubom radikálneho zníženia daní sa o priazeň voličov uchádza aj Nicolas Miguet.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
26. apríl 2024 23:09