Z vinohradov a pivníc ortodoxných židov

Je to nápoj básnikov i samopašníkov. Aj pijanov. Viacero cirkví ho však používa na náboženské obrady a na takéto vína na liturgické účely majú prísnejšie požiadavky. Najprísnejšie sú židovské. Dokonca aj na víno, ktoré hlboko veriaci žid pije pri jedle doma či v reštaurácii. Hlavný český rabín Efraim Karol Sidon tvrdí, že pitie vína je pre žida dôležité, aby nebol trudnomyseľný a veselil sa. Ináč by sa mohol dostať na scestie, a to nemá ďaleko k pohŕdaniu Božím stvorením.
Prvý bol Noe. Víno spomína už Starý zákon. Pravlasť tohto moku je v biblickej krajine medu a mlieka a prvý začal vinič vysádzať už Nóah (Noe) po potope v krajine Araratu. "Pretože v čase vzniku Biblie používali víno aj iné náboženstvá, ktoré neboli monoteické, a víno sa mohlo používať aj pri modloslužobníctve, kladie židovské náboženstvo taký dôraz na "kóšernosť" (čistotu) vína," vysvetľuje bratislavský rabín Baruch Myers. Preto musí byť úplne jasný vinohrad, kde sa hrozno urodí, výrobca a spôsob výroby. Pod pojmom víno je však definovaná akákoľvek hroznová šťava, preto ortodoxný žid nekonzumuje ani multivitamínový džús, ktorého súčasťou je aj hroznový mušt, a ani kečup, ak sa na výrobu použil vínny ocot. Nevie sa totiž, či bola šťava na džús alebo ocot pripravená podľa striktných židovských náboženských predpisov.
Prísne požiadavky. "Hrozno možno zberať až vo štvrtom roku života viniča, každý siedmy rok od vysadenia musí byť vinič neporezaný a vinica nepooberaná, vo vinici môže rásť iba vinič a hrozno spracúvať a víno vyrábať musia iba ortodoxní židia," píše v knihe Tisícročné víno profesor Fedor Malík. Osadenstvo firmy sa skladá výlučne z veriacich. Zberať hrozno môže aj neveriaci. Každý izraelský vinársky podnik zamestnáva povinne jedného, dvoch rabínov, ktorí dohliadajú na celý proces výroby. Občas sa radia aj s technológom, enológom, ktorý nemusí byť ortodoxný.
Kóšer z celého sveta. Kóšer vína sa dorábajú po celom svete a všade platia na ich výrobu rovnako prísne podmienky. V deväťdesiatych rokoch bolo aj na Slovensku v predaji drahé červené kóšer víno z Maroka. Jeho čistotu potvrdil svojou pečaťou rabín z Casablanky. Jediným českým producentom je firma Česká vinařská z obce Chrámce na Mostecku. Hrozno dorába na rekultivovanej pôde niekdajších povrchových uhoľných baní Moše František Váňa z rodu, ktorý bol kóšer vínom známy už za prvej republiky. Ročne vyrába 30- až 40-tisíc litrov kóšer, čo je skoro pätina všetkej produkcie podniku. Výroba kóšer vín je prísne oddelená od produkcie ostatných, stroje, sudy a cisterny sa nesmú používať na inú výrobu, musia byť špeciálne vyčistené a rok nepoužívané. Časť produkcie Váňovcov sú lacnejšie odrodové vína, predáva však aj špičkové vína s prívlastkom (kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna) za 1 220 až 1 390 Kč.
Slovensko nevyrába. Na českom trhu sú aj lacnejšie rakúske akostné vína (biele Chardonnay a cuvée Menorah, zostavené z odrôd Cabernet Sauvignon, Merlot a Zweigelt) od 200-ročnej firmy Wohlmuth z južnej časti Štajerska, vyrábané pod dozorom rabína z chorvátskeho Záhrebu. Alebo Rizling Vlašský, Zweigelt či Pinot Gris z burgenlandského vinárstva Hafner na brehu Neziderského jazera, kde produkciu kontroluje viedenský rabín. V českom internetovom predaji sú od 220 Kč. Kupujú ich ako inde po svete voľne aj nežidia.
Na Slovensku sa kóšer vína momentálne nevyrábajú, hoci pokusy už boli. Rabín Myers to vysvetľuje malým množstvom, ktoré by sa predalo. V židovskej reštaurácii Chez David v Bratislave podávajú akostné suché Hafnerove vína. Deci je za 57 Sk. Riaditeľ penziónu a reštaurácie Chez David Ladislav Polák však na najbližšie týždne avizuje aj izraelské vína.