Cena diaľnic závisí od klimatických podmienok

Ako príklad uvádza zrušenú súťaž na podtatranský úsek diaľnice D1 Mengusovce - Janovce, kde si súťažné podmienky vyzdvihlo 29 subjektov, no prišli len tri ponuky. "Prvý krok sme už urobili. Podtatranský úsek sme rozdelili na tri, a nie na dve časti, navyše sme pripustili alternatívne riešenia," hovorí riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor. Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz a podpredseda predstavenstva spoločnosti Skanska Michal Reiter však zastávajú presne opačný názor. "Dva úseky budú jednoznačne drahšie ako jeden. Keď pre nič iné, tak pre zvýšené prevádzkové náklady a ďalšie zariadenie staveniska. Áno, alternatívne riešenie, napríklad výmena štíhlych oceľových mostov za masívnejšie železobetónové, môže cenu znížiť, no vzhľadom na životné prostredie (väčší záber pôdy, výrub stromov) sa nedá použiť vždy a všade," vysvetľujú.
Podľa oboch šéfov stavebných firiem sa ceny diaľnic v jednotlivých štátoch vôbec nedajú porovnávať, pretože sa miešajú hrušky s jablkami. "Na Slovensku i v Českej republike sa musia stavať veľmi kvalitné diaľnice. Príčinou sú klimatické podmienky s veľkým teplotným rozdielom medzi letným a zimným obdobím," konštatuje Reiter. Dodáva, že napríklad v Portugalsku či Taliansku sú diaľnice podstatne lacnejšie, pretože tam je stále teplo a v priemere metrová konštrukcia komunikácie neprejde ani raz zmrazovacím a rozmrazovacím cyklom. Práve tak v severských štátoch, kde je stále chlad, sú nároky na konštrukciu vozovky podstatne nižšie, veď tam na jazdenie pomaly stačí dobre zamrznutá zem. Na margo vyzdvihnutých, no neoboslaných súťažných podmienok Reiter uvádza, že to je úplne bežná prax všade vo svete. "Súťažné podmienky stoja veľmi málo, ide v podstate len o cenu za reprodukciu projektu, kým kompletná ponuka vychádza na milióny korún. Podmienky si cielene vyzdvihujú potenciálni poddodávatelia, ktorí si v projekte vyhľadávajú svoje budúce miesto," hovorí Reiter.
"Dovolím si tvrdiť, že ceny diaľnic sa - práve naopak - jediným administratívnym zásahom z júla tohto roku automaticky predražia o päť percent," upozorňuje Mráz. Vtedy totiž vláda prijala návrh ministerstva práce a sociálnych vecí o povinnom poskytnutí zamestnania dlhodobo nezamestnaným na projektoch, ktoré sú spolufinancované zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Pri projektoch nad 100 miliónov korún je tak dodávateľ povinný päť percent z celkového rozpočtu akcie venovať na mzdy a odvody nových zamestnancov. Podľa ministra Ľudovíta Kaníka sa ponuka, ktorá nesplní toto kritérium, automaticky vyradí z verejnej súťaže. "Máme so stavebnými fakultami v Bratislave i Žiline zmluvy o zamestnávaní študentov od 3. ročníka ešte počas štúdia a najschopnejších si vyberáme. Ak zostanú vo firme desať rokov, dostávajú nenávratné pôžičky 250-tisíc korún. Skrátka, potrebujeme kvalitu, nie nekvalifikovanosť. Navyše, celá ľudská práca tvorí na infraštrukturálnych projektoch približne sedem percent, to by som musel byť podľa Kaníka nezamestnaný aj ja. Do každej ponuky týchto päť percent zapracujeme, aj ich v prípade úspechu vyplatíme. Ale fyzicky ľudí bez kvalifikácie na stavbu nepustím, veď tam sa už dnes nepoužívajú krompáče, lež 15-miliónové mechanizmy," uzatvára Mráz.