Kampaň pred júnovými parlamentnými voľbami v Českej republike vstúpila do rozhodujúcej fázy. Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky majú tieto voľby iba dvoch favoritov: terajšiu vládnu Českú stranu sociálnodemokratickú (ČSSD) a najsilnejší pravicový subjekt Občianskodemokratickú stranu (ODS), ktorej šéfuje Václav Klaus. Podľa prieskumu agentúry STEM vedie ODS s 24,1 percenta, sociálni demokrati by získali 22,2 percenta. Rozdiel je však taký malý, že dnes si ani tí najodvážnejší politickí analytici netrúfnu robiť zasvätené odhady, kto nakoniec zvíťazí. Ešte nevyspytateľnejšie bude nakoniec samotné zostavovanie vlády, kde nemožno vylúčiť, najmä po skúsenostiach z predošlého volebného obdobia, absolútne nič. Teda ani koalíciu ODS a ČSSD. Veľkou neznámou je tiež povolebné správanie Koalície, tvorenej KDU-ČSL a Úniou slobody-DEU, ktorej prieskumy pripisujú okolo 17 percent voličských hlasov. Časť predstaviteľov Koalície koketuje s myšlienkou na spoluprácu s ODS, iní si ju zasa vedia predstaviť s ČSSD. Komunisti, ktorí by mohli dostať až 14 percent, zostanú aj po júnových voľbách v opozícii, pretože žiadna z väčších strán si s nimi nechce "špiniť ruky".
Favorizovaná ODS včera v Prahe odštartovala tzv. horúcu časť kampane, v rámci ktorej chce po republike uskutočniť 20 veľkých mítingov. Hoci si Klausovci zvolili optimistické heslo V ústrety novému osudu, tak zároveň, podobne ako v roku 1998, aj teraz strašia návratom socializmu. "Nadchádzajúce parlamentné voľby chápeme ako kľúčové rázcestie medzi návratom k opätovnej apatii a neslobode, alebo cestou k tvorivej atmosfére a prosperite," hovorí profesor Klaus. Za spiatočnícke sily, ktoré by Česko zaviedli do starých časov, považuje komunistov, sociálnych demokratov i časť KDU-ČSL a Úniu slobody: "Do starých časov, nie do nejakého komunistického systému, ale skôr do socializmu s ľudskou tvárou, nás jedným zákonom za druhým vracia parlamentná ľavica reprezentovaná v tomto volebnom období komunistami, socialistami a ľudovcami." ODS sa teda prezentuje ako jediná pravicová strana a ostatných označuje za hrozbu. Predseda sociálnych demokratov Vladimír Špidla však nezostal Klausovi nič dlžný: "Keby som ja mal prejaviť nejakú obavu, tak by som sa obával návratu do roku 1996 a 1997, pretože sa mi zdá, že Václav Klaus nič nezabudol, nič sa nenaučil a to, čo by chcel urobiť, by bola vlastne iba reštaurácia tohto predchádzajúceho neúspechu".
Hoci ODS opäť vyzýva na mobilizáciu proti ľavicovej hrozbe, ľudia ešte majú v živej pamäti rok 1998: "Doľava alebo s Klausom," apelovali v kampani občianski demokrati. Nakoniec sa však Klaus neštítil dohodnúť s vtedajším šéfom ČSSD a budúcim premiérom Milošom Zemanom na povolebnej "opozičnej" spolupráci. Iba s podporou ODS mohla vzniknúť menšinová jednofarebná vláda sociálnych demokratov a Klaus za odmenu získal post predsedu Poslaneckej snemovne a možnosť ovplyvňovať niektoré rozhodnutia kabinetu. Preto ani dnes Klausove plamenné reči nevzbudzujú veľkú dôveru, na druhej strane však neprestáva platiť fakt, že voliči majú zväčša veľmi krátku pamäť. Ľavicová hrozba preto nebude pre voličov až takým silným argumentom. ODS nenecháva nič na náhodu a snaží sa vyťažiť čo najviac aj zo súčasnej ostrej polemiky okolo tzv. Benešových dekrétov. Obhajujeme české národné záujmy, hlásajú billboardy ODS a politici tejto strany čoraz viac hovoria o tom, ako "ich" vláda neustúpi požiadavkám Sudetských Nemcov, ako nebude ČR v Európskej únii hrať druhé husle a ako treba obmedziť imigráciu. Napriek tomu, že ide o zástupné problémy, ktoré sa priamo netýkajú každodenného života obyčajných ľudí, môže pravicová radikalizácia ODS priniesť oveľa viac prospechu ako všetky ekonomické tézy dohromady. Bokom preto nemohla zostať ani ČSSD, ktorá zasa zdôrazňuje boj proti kriminalite a mafii.
Nakoniec tak aj v Česku rezonujú rovnaké témy ako vo vyspelejšej časti starého kontinentu -- vo Francúzsku, v Holandsku či Dánsku. Tým sa však podobnosť s týmito krajinami končí, pretože ešte aj tieto voľby budú v Česku hlavne o transformácii ekonomiky, politiky a spoločnosti. Z týchto volieb vzíde vláda, ktorá dovedie krajinu do EÚ. Bolo veľkým nebezpečenstvom, keby jej podobu určili voliči na základe povrchných tém.