Trend oslabovania dolára sa ešte neskončil

Americký dolár sa posledné dva týždne pohybuje nad svojím 50-dňovým priemerom. Od prekročenia 200-dňového má ešte ďaleko. Základných príčin je hneď niekoľko. Úrokové sadzby Federálneho rezervného systému (Fed) sú na dolnej hranici spektra úročenia svetových mien, preto je atraktívnosť dolára nízka. Navyše, aj napriek dvojcifernému percentuálnemu poklesu dolára za posledné dva roky sa zelená bankovka vo vyváženom a o infláciu upravenom indexe oproti košu ostatných mien pohybuje neďaleko svojej dlhoročnej priemernej úrovne. Najdôležitejšou príčinou, ktorá utvrdzuje analytikov v názore, že dolár ešte nenastúpil cestu dlhodobého posilňovania, je slabá obchodná bilancia USA. Aj keď sa deficit obchodnej bilancie stabilizoval, v najbližšom období nedosiahne také tempo rastu, ktoré by pokorilo rast spotrebiteľského dopytu v USA, najsilnejšieho spomedzi všetkých svetových ekonomík. Navyše, pomer amerického importu a exportu v roku 2003 dosiahol rekordné maximum 1,75 : 1. Znamená to, že vývoz USA by musel rásť 1,75-krát rýchlejšie ako dovoz, aby došlo k znižovaniu deficitu. Je to málo pravdepodobné, najmä ak si uvedomíme, že v rovnakom ukazovateli dosiahol deficit importu a exportu medzi USA a Čínou pomer 5,6 : 1. Čína, jeden z najsilnejších obchodných partnerov USA, pritom disponuje neporovnateľne lacnejšou pracovnou silou, teda nižšou cenou svojich produktov. A svoju menu má fixovanú práve na americký dolár. Preto sa Washington v menovom súboji s Pekingom nebude môcť ešte dlho popasovať a redukovať v tomto regióne deficit zahraničného obchodu. Okrem toho tlačí na oslabenie dolára aj deficit bežného účtu USA. Podľa spoločnosti BMO by deficit musel klesnúť na 2,5 %, aby sa celková zadlženosť USA stabilizovala na úrovni 40 % HDP. Analýzu efektívne dopĺňa správa kanadskej centrálnej banky. Tá na základe viacerých štúdií konštatovala, že pre stabilizovanie zahraničnej zadlženosti USA je potrebné oslabenie dolára o ďalších zhruba 15 %.
Dolár v druhej polovici februára dosiahol nové tohtoročné minimá, ale vzápätí vystúpil tesne k januárovým maximám. Posilňoval sa na pozadí pomalšieho než očakávaného rastu HDP v USA vo štvrtom kvartáli. V tomto období bol obnovený prílev kapitálu do súkromného sektora. Takisto sa zintenzívnili požiadavky európskych lídrov smerom k Európskej centrálnej banke (ECB), od ktorej požadujú zníženie úrokových sadzieb. Po stále sa opakujúcich intervenciách japonskej centrálnej banky (BoJ), ktorá doláru pomáha v posilňovaní, preto v podvedomí investorov drieme špekulácia o možných intervenciách ECB, prípadne o ďalšom uvoľnení jej menovej politiky. Aj napriek týmto okolnostiam je málo pravdepodobné, že dolár v tomto roku videl svoje definitívne minimá. Alternatívou zostáva, že do júna alebo septembra otestuje nové dno na úrovni 1,32 až 1,35 USD/EUR.
Pravdepodobne bude dolár klesať. Do júna, alebo septembra otestuje nové minimá v rozmedzí 1,32 až 1,35 USD/EUR.