Piatimi hlasmi proti piatim (štyria sa zdržali hlasovania) včera vláda SR odmietla podpísať Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ktorý Rada Európy (RE) prijala v roku 1964 a doteraz ho ratifikovalo 18 krajín, napríklad aj Česká republika. Z predkladacej správy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou navrhuje akceptovanie Európskeho sociálneho zákonníka, vyplýva, že by sa ním malo dosiahnuť, aby štáty, ktoré ho podpíšu, poskytovali minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia občanom podľa vlastnej (teda nie totožnej s ostatnými európskymi štátmi) právnej úpravy a pôsobnosti. Podpísanie zákonníka by navyše vzhľadom na nevyhnutnosť ratifikovať ho malo zatiaľ len deklaratívny charakter. Príprava na ratifikáciu by si totiž, okrem iného, aj kvôli transformácii sociálnej sféry v SR, vyžiadala istý čas. A mohla by trvať hoci aj vyše tridsať rokov. Tak, ako napríklad v Rakúsku, ktoré zákonník podpísalo už v roku 1970, no dosiaľ ho neratifikovalo. Prečo teda vláda vlastne s podpisom nesúhlasila? Okrem iného preto, že podľa I. Mikloša sú európske štandardy sociálneho zabezpečenia vyššie ako naše, a keby sme sa k nim prihlásili, mohlo by to obmedziť reformy v sociálnej sfére, zdravotníctve i v oblasti dôchodkového poistenia. A tie sú nevyhnutné, lebo náš sociálny systém je podľa neho drahý, neadresný a často sa zneužíva, čo znemožňuje pomáhať tým, ktorí by to naozaj potrebovali. S týmto argumentom súhlasia nielen členovia vlády, ktorí sa sotva niekedy dostanú do situácie, že by museli na vlastnej koži pocítiť a naozaj vedieť, aké to je byť odkázaný na sociálne zabezpečenie štátu. Pripúšťajú ho, lenže nie ako univerzálny a neraz účelovo používaný argument, aj niektorí terénni sociálni pracovníci. Zároveň sa však pýtajú, prečo vláda túto situáciu nerieši. Prečo vytvorenie systému sociálneho zabezpečenia, ktorý by biednym nedával almužny, ale vytvoril možnosti, aby sa z biedy mohli vydriapať sami, necháva ustavične kdesi na chvoste svojho záujmu... V súvislosti s včerajším rozhodnutím kabinetu sa však natískajú aj iné otázky. Prečo sa také závažné pripomienky, aké k podpisu zákonníka uviedol vicepremiér I. Mikloš včera, neobjavili skôr, už v pripomienkovom konaní k predloženému návrhu. Spomedzi 20 oslovených subjektov, ktoré ich mohli a mali v stanovenom termíne vznášať, totiž nemalo nijaké pripomienky 17. A medzi tými, ktorí nenamietali, boli aj ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo vnútra, ale aj -- Sekretariát podpredsedu vlády pre ekonomiku a Úrad vlády SR. A pripomienky ministerstva zahraničných vecí, ktorého šéf rovnako ako šéfovia ostatných uvedených rezortov hlasoval proti podpisu Európskeho zákonníka o sociálnom zabezpečení, mali len technický charakter. Znamená to, že šéfovia rezortov sú v tomto prípade v opozícii sami voči sebe? Alebo skôr to, že si svoj včerajší nesúhlas nechali ako tromf, ktorým by dali ďalší bodyček súčasnému ministrovi sociálneho rezortu a sami si nad prehlbujúcim sociálnym prepadom väčšiny obyvateľov SR umyli ruky?