Pán Samuel je zamestnancom banky. Jeho mesačný príjem vlani dosiahol 25-tisíc korún. Zamestnávateľ mu mesačne zrážal povinné poistné v sume 3 190 korún. Preddavok na daň, zrážaný daňovníkovi z výplaty, ovplyvnila počas roka milá udalosť. Manželke a pánovi Samuelovi sa 29. mája narodila dcérka Ivana. S osemročným synom Samkom tak má daňovník dve deti, na ktoré si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Kým Ivana ešte nebola na svete, zamestnávateľ pánovi Samuelovi zrážal mesačne preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti 2 866 korún. Od mája, teda už od mesiaca, kedy sa dcéra narodila, si daňovník uplatnil aj nezdaniteľnú časť na druhé dieťa, a tak preddavok na daň mesačne klesol na 2 474 korún.
Hrubý ročný príjem pána Samuela zo zamestnania predstavoval spolu 300-tisíc korún. Na povinné poistné mu zamestnávateľ strhol 38 280 korún. Preddavky na daň zrazené počas roka dosiahli 31 256 korún. Manželka pána Samuela je zamestnaná a má vlastný príjem, vyšší ako 38 760 korún ročne. Okrem uvedeného si pán Samuel vlani platil príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie (podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení) mesačne 1 500 korún. Zároveň občas autorsky prispieval do prílohy Hospodárskych novín Osobné financie, za čo získal honorár vo februári 3 250 korún, v júni 4 100 korún, v septembri 5 200 korún a v decembri 1 200 korún. Pán Samuel i jeho manželka často pracovne i súkromne cestujú. Preto, keď nie sú doma, prenajímajú garáž susedovi. Ten im vlani zaplatil 500 korún v januári, 700 korún v marci, 1 200 korún v júni a 500 korún v septembri.
Po vyplnení osobných údajov na prvej strane prechádza pán Samuel na druhú stranu daňového priznania B1. Riadky 17 a 18 vynecháva, pretože nebol poberateľom starobného dôchodku, či dávky za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia dôchodku a pod. podľa § 12 ods. 4 zákona o daniach z príjmov. V riadku 19 zapíše osobné údaje oboch detí, na ktoré si uplatňuje daňovú úľavu. Za manželku si zníženie základu dane nenárokuje. Riadok 20 teda vynecháva, podobne ako riadky 21 až 23.
Vlani bol úhrn príjmov zo závislej činnosti pána Samuela 300-tisíc korún (riadok 24). Zamestnávateľ mu zrazil povinné poistné v úhrnnej výške 38 280 korún (riadok 25). Na doplnkové dôchodkové poistenie daňovník zaplatil 18-tisíc korún (riadok 26). Čiastkový základ dane z príjmov pána Samuela zo závislej činnosti a z funkčných požitkov za minulý rok predstavuje 243 720 korún (300 000 mínus 38 280 mínus 18 000 Sk). Uvedený údaj patrí do riadku 27.
V oddieli V pán Samuel vynecháva tabuľku č.1. Do tabuľky č. 2 a riadku 5 však uvedie honoráre, ktoré získal publikačnou činnosťou v Hospodárskych novinách. Do úvahy sa v tomto prípade berú iba príjmy z mesiacov, v ktorých presiahli sumu 4-tisíc korún. Honoráre do uvedenej sumy mu vydavateľ posielal už zdanené osobitnou sadzbou 10 percent. Ak teda daňovník vynechá už zdanené príjmy z februára a decembra a spočíta iba príjmy z júna (4 100 korún) a septembra (5 200 korún), do riadku 5 a stĺpca 1 tabuľky č. 2 zapíše príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného vlastníctva alebo duševného vlastníctva vo výške 9 300 korún. Pri uvedenom druhu príjmov si pán Samuel môže uplatniť výdavky, ktoré pri dosahovaní honorárov mal. V takom prípade ich však musí vedieť preukázať a na tieto účely viesť účtovníctvo. Jednoduchšou možnosťou je, že si daňovník uplatní výdavky vo výške 35 percent z uvedených príjmov, ktoré mu umožňuje zákon o daniach z príjmov. V jeho prípade ide o 3 255 korún, ktoré uvedie v riadku 5 stĺpci 2 tabuľky č. 2.
Celkové príjmy a výdavky z tabuľky č. 2 pán Samuel uvedie do riadku 9 tabuľky a potom ich zopakuje v riadkoch 28 a 29. V riadkoch 30, 34 a 37 mu vyjde rovnaké číslo 6 045 korún (9 300 mínus 3 255 Sk). Ide o čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7.
Pán Samuel v minulom roku nemal príjmy z kapitálového majetku, preto VI. oddiel vynecháva. Z príležitostného prenájmu nehnuteľnosti (garáže) daňovník získal spolu 2 900 korún. Do riadku 1 a 3 stĺpca 1 tabuľky č. 4 v oddieli VII vstupujú všetky príjmy z prenájmu nehnuteľností dosiahnuté v roku 2003, bez ohľadu na ich mesačnú výšku. Pán Samuel si môže opäť uplatniť preukázateľne vynaložené daňové výdavky, ktoré mu s prenájmom vznikli. Musí ich však zdokladovať, aj keď v tomto prípade nie je povinný viesť účtovníctvo. Znova jednoduchším spôsobom je uplatniť si výdavky percentom z dosiahnutých príjmov z prenájmu. Tu má pán Samuel nárok na uplatnenie výdavkov vo výške 25 percent z dosiahnutých príjmov, čo je 725 korún (riadku 1 a 3 stĺpec 2 tabuľky č. 4). Čiastkovým základom dane z príjmov podľa § 9 bude 2 900 mínus 725 korún, teda 2 175 korún, ktorý zapíšeme do riadku 43, 47 a 50.
Pán Samuel počas roka nemal ďalšie príjmy podľa § 10 zákona o daniach z príjmov. Preto tabuľku č. 5 vynecháva, podobne ako riadky 51 až 53.
Pri vypĺňaní daňového priznania pokračuje na strane 7 výpočtom základu dane. V riadkoch 61 až 66 zopakuje čiastkové základy dane podľa § 6 až § 10, ktoré vypočítal v riadkoch 27 až 53. Spočítaním čiastkových základov dane daňovník dostane základ dane vo výške 251 940 korún (riadok 72 a 73). V riadku 74 si pán Samuel odpočíta nezdaniteľnú časť základu dane 38 760 korún. Na vyživované deti si uplatní 28-tisíc korún (16 800 za prvé a 11 200 za druhé, narodené počas roka -- riadok 75). Spolu si tak môže základ dane podľa § 12 znížiť o 66 760 korún (riadok 80). Daň podľa § 13 vypočíta zo sumy 185 100 korún (185 180 Sk zaokrúhlenej na celé stovky nadol -- riadok 82). Základ spadá do daňového pásma 180-tisíc až 396-tisíc korún, kde daňovník platí 27-tisíc korún, plus 28 percent zo sumy presahujúcej 180-tisíc. Daňová povinnosť pána Samuela je teda 28 428 korún (riadok 83, 86, 98, 99 a 101).
Keďže zamestnávateľ daňovníkovi zrazil preddavok podľa § 41 (riadok 102) vo výške 31 256 korún, pánovi Samuelovi vznikol daňový preplatok 2 828 korún (riadok 107). O jeho vrátenie musí daňový úrad písomne požiadať.
StoryEditor