Ako reagujete na najnovšiu situáciu v Kosove?
- Situácia je viac ako vážna. Otázniky visia nad všetkým, o čo sme sa snažili od konca 90. rokov. Prvoradým cieľom je nastoliť pokoj, je potrebné vyslať viac jednotiek, a to sa deje. Pretože tie, čo tam doteraz sú, evidentne neboli schopné uhasiť etnické násilie, ktoré v takom veľkom rozsahu prepuklo.

Aké veľké zapojenie NATO máte na mysli?
- Problém je, že aliancia v skutočnosti nemá k dispozícii príliš veľa jednotiek.

Je na stole aj možnosť nezávislosti Kosova?
- Určite nie.

Aké sú scenáre riešenia výbušnej situácie?
- Máme dve možnosti, medzi ktorými sa môžeme rozhodnúť - buď akceptujeme porážku a rezignujeme na multietnickú spoločnosť v tejto oblasti. Potom bude existovať iba Kosovo s pokračujúcimi etnickými čistkami, a toto riešenie môžeme uskutočniť už zajtra. To by však bola porážka. Myslím si, že by sme sa mali snažiť o multietnické riešenie, a to aj napriek prekážkam. Bude si to od nás vyžadovať posilnenie snáh v Kosove najrôznejšími cestami, čo bude veľmi náročné. Žiadna z týchto ciest nebude obzvlášť jednoduchá, ale taký je súčasný stav.

Myslíte si, že na Balkáne ešte existuje potenciál obrovského konfliktu, aký sme videli v 90. rokoch v bývalej Juhoslávii alebo na prelome storočí v Kosove?
- Určite nie v takom veľkom rozsahu. Pôjde skôr o druh násilia, ktorého sme boli nedávno svedkami, etnické nepokoje či etnické napätie.

Aké kroky očakávate od srbských a albánskych predstaviteľov?
- Srbskí aj albánski lídri by mali naliehať na nastolenie pokoja. Niektorí to robili, no na druhej strane musím zdôrazniť, že mnohí neboli obzvlášť nápomocní. Médiá majú tiež zodpovednosť. Médiá v Kosove prilievali počas nedávneho násilia olej do ohňa. Videli sme všetky najhoršie tendencie Balkánu, ako sa vracajú späť.

Carl Bildt bol v rokoch 1991 - 1994 predsedom švédskej vlády. Od júna 1995 pôsobil ako sprostredkovateľ EÚ pre bývalú Juhosláviu, následne vykonával funkciu najvyššieho koordinátora civilných aktivít mierového procesu v Bosne a Hercegovine. Spolu so šéfom slovenskej diplomacie Eduardom Kukanom bol od roku 1999 do roku 2001 osobitným splnomocnencom generálneho tajomníka OSN pre Balkán.