Amaterizmus odborárskych bossov

Odborári tento týždeň rozbehli pred budovou vlády sériu protestov, ktoré by mali vyvrcholiť 26. septembra hodinovým celoslovenským výstražným štrajkom. Dôvod? Vláda nechce seriózne rokovať o ich požiadavkách. O čo vlastne odborárom ide, k čomu sa chcú dopracovať? Okrem iného žiadajú vládu, aby zvýšila minimálnu mzdu v tomto roku na 6 760 korún a v budúcom dokonca až na 8 100 korún. Bez ohľadu na možno "bezohľadný" prístup exekutívy k rokovaniam je táto požiadavka populistická a amatérska. Populistická preto, že minimálna mzda je iba fiktívny ukazovateľ o tom, ako to s hospodárstvom a so životnou úrovňou vyzerá. Ak by vláda zdvihla minimálnu mzdu na spomínaných 8 100 korún, nejeden podnikateľ, ktorý svojim zamestnancom dáva sedemtisíc mesačne, si môže povedať, že tretinu z nich prepustí a ostatným dá štátom požadovanú minimálnu mzdu. Prepustení, za ktorých odborári štrajkovali, by im asi neboli vďační. Radikálne zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k nárastu nezamestnanosti a ľuďom skôr uškodiť ako pomôcť.
Amaterizmus odborárskych bosov spočíva v tom, že si zrejme neuvedomujú, komu majú požiadavku na vyššie mzdy adresovať. Odbory určite vedia, že na Slovensku je väčšina podnikov v súkromných rukách. Nemáme už centrálne plánovanú ekonomiku, ale trhové hospodárstvo, hoci možno s nádychom raného kapitalizmu, no je to vývoj, ktorý sa, žiaľ, asi nedá preskočiť. O výške miezd by teda mali odbory rokovať predovšetkým s podnikateľmi, a nie s vládou.
Ak odborári vnímajú, že životná úroveň je u nás, okrem Bratislavy, veľmi nízka, vnímajú to správne. Ak túžia ľuďom pomôcť, tiež je to správne. Svoju energiu by však skôr mali zamerať na to, aby sa dostali do stredných a malých firiem a do služieb, kde je ich pozícia veľmi slabá, napriek tomu, že tam pracuje väčšina ľudí. Na podnikovej úrovni môžu totiž odbory urobiť oveľa viac ako na vrcholných rokovaniach tripartity.