Zatiaľ jediný slovenský multiplex Ster Century v Polus City Centre (PCC) mal v minulom roku 20-percentný podiel z počtu lístkov predaných na Slovensku, v tržbách toto číslo predstavuje 35 %. Multiplex v PCC má osem kinosál, denne hrá vyše tridsať predstavení. Druhý slovenský multiplex UCI Palace otvoria 16. mája v nákupnom centre Aupark. Bude mať 12 kinosál, ponuka v porovnaní s PCC by mala byť širšia, časť predstavení bude určená aj náročnejšiemu divákovi. Spoločnosť UCI CE Slovakia sa v tomto mesiaci stáva aj majiteľom priestorov a kín v Polus City Centre. Priestor na ďalší multiplex je pripravený v Košiciach, doteraz sa však nenašiel investor, ktorý by išiel do tohto regiónu. Sollár odhaduje celkový podiel multiplexov v nasledujúcom roku na 70 % slovenských tržieb. V polovici októbra ponuku pre divákov obohatí otvorenie trojdimenzionálneho kina IMAX v nákupnom centre Avion v Bratislave. Ceny vstupeniek do kina s 350 miestami by mali byť v porovnaní s cenami v multiplexoch vyššie približne o 20 korún.
Zatiaľ jediné 3D kiná vo východnej Európe sa nachádzajú v Poľsku, prvé z nich počas štyroch mesiacov po otvorení navštívilo štvrť milióna divákov, vyše dvetisíc denne.
V Českej republike je v súčasnosti desať multiplexov, ich podiel na trhu je približne 70 %. Situácia je rozdielna v tom, že nie sú koncentrované iba do hlavného mesta, kde je ich päť, ale dve sa nachádzajú sa aj Brne a po jednom v Českých Budějoviciach, Hradci Králové a Ostrave, o stavbe ďalších sa uvažuje v Plzni, Olomouci, Ústí nad Labem, Zlíne a Mladej Boleslavi.
Celková návštevnosť kín v ČR vlani dosiahla 10,36 mil. divákov, čo je najviac za posledných sedem rokov. Porovnateľne veľké Maďarsko dosiahlo ešte lepšie výsledky, keď do kina za minulý rok prišlo 15 mil. divákov.
Prichádza multidivák
Tento pojem zaviedla publicistka Mirka Spáčilová na označenie nového druhu návštevníka kín. Ten podľa nej berie kino ako zábavu, náplň voľných chvíľ, krčmu alebo kolky. Často neprichádza za konkrétnym titulom, iba má voľné tri hodiny. Rád o filme rozpráva, ale umelecky ho nerozoberá, všíma si skôr formu, obal, štýl. Multidivák patrí do doby, v ktorej sa už film nepovažuje za vysoké umenie.
Zvyčajne chodí na tzv. veľké filmy, najčastejšie vo dvojici alebo v skupine, len výnimočne sám. Návštevu kina často spája s inými aktivitami, ktoré obchodno-zábavné centrá ponúkajú. Prichádza aj cez víkend, keď k tomuto typu diváka pribúda ešte iné publikum, ktorým sú rodiny z okolia prichádzajúce za veľkými týždňovými nákupmi.
Nové slovenské filmy
Počas 70. a 80. rokov sa na Slovensku počet dlhometrážnych hraných filmov ustálil na desiatich ročne. Od začiatku 90. rokov tento počet začal klesať. V roku 1990 bolo uvedených dvanásť celovečerných slovenských filmov, v nasledujúcom roku šesť, v ďalšom roku štyri, v nasledujúcich rokoch to boli dva až štyri filmy ročne, vlani to boli dva, resp. jeden: Hana a jej bratia (r. Vlado Adásek, premiéra filmu bola ešte v roku 2000, ako rok výroby sa uvádza 2001) a Vadí nevadí (r. Eva Borušovičová). Situácia by sa mala zlepšiť v tomto roku, keď je ohlásených šesť nových filmov. Toto číslo sa nedá brať absolútne, pretože skúsenosť posledných rokov hovorí, že dokončovacie práce sa často predlžujú, zvyčajne pre nedostatok financií. Dobrým príkladom je prvá tohtoročná premiéra (ak neberieme do úvahy obnovenú premiéru 30-ročného Havettovho filmu Ľalie poľné), ktorá už bola viackrát avizovaná v minulom roku a k divákom sa dostane až 16. mája tohto roku. Je ňou film Vlada Balca Dážď padá na naše duše, rozprávajúci "príbeh dvojice mladých ľudí, ktorých náhoda zviedla na spoločnú púť mestom a podunajskou prírodou. Mladému trestancovi na úteku z väzenia náhodou skríži cestu mladé dievča, ktoré unesie. Dievča si však k svojmu únoscovi vytvorí zvláštny vzťah, ktorým sa z rukojemníka postupne mení na spoluutečenca."
Čo pritiahne divákov
Slovenské filmy vytvorené v posledných rokoch sa nedočkali veľkej návštevnosti, aj pri veľkej reklamnej kampani, aká sprevádzala napríklad Rapošov tretí diel Fontány pre Zuzanu, návštevnosť s problémami prekročila stotisícovú hranicu. Vlaňajší Borušičovej film mal takmer 500 projekcií, na ktoré prišlo necelých 22 tis. divákov, tržby boli 1,58 mil. Sk, pričom náklady na nakrúcanie presiahli tridsať miliónov. Najlepšie skúsenosti s návštevnosťou domácich filmov v Európe má Francúzsko a Česká republika, tento úspech úzko súvisí s kvalitou ponúkaných filmov. Minulý rok bol zvlášť úspešný pre francúzsku kinematografiu, bolo nakrútených 204 celovečerných filmov, väčšinou išlo o nízkorozpočtové projekty. V prvej dvadsiatke najnavštevovanejších filmov sa vo Francúzsku objavilo sedem domácich. Vo Francúzsku najviac divákov prilákala Amélia z Montmartru, na ktorú prišlo vyše ôsmich miliónov divákov. Po päť miliónov ich videlo Kondomédiu a hollywoodskym spôsobom Spoločenstvo vlkov. V Českej republike sa v prvej päťke najnavštevovanejších filmov umiestnili štyri domáce, podiel českých filmov na celkovej návštevnosti je rekordných 31 %.
Audiovizuálny zákon
Po desiatich rokoch prípravy a lobovania by mala na Slovensku vzniknúť inštitúcia, ktorá zabezpečí základné prostriedky na rozvoj slovenskej kinematografie. V prípade, že zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde (SAF), schválený predminulý týždeň vládou, prejde bez väčších zmien májovým hlasovaním v parlamente, začne táto inštitúcia fungovať od 1. septembra. Predkladateľom návrhu zákona je Ministerstvo kultúry SR. Podľa jeho predstaviteľov SAF pomôže stabilizovať finančné zdroje potrebné na záchranu a rozvoj audiovizuálneho prostredia a kultúry. SAF bude neštátnou organizáciou so zákonom definovanými finančnými zdrojmi.
Fond s ročnými príjmami okolo 70 až 90 miliónov korún bude poskytovať finančnú podporu výrobcom slovenských audiovizuálnych diel, usporiadateľom verejných kultúrnych podujatí, na šírenie a prezentáciu slovenských audiovizuálnych diel, obnovu a rozvoj technologickej základne, rozvoj kín či na výrobu slovenského dabingu. Príjmami fondu budú podľa návrhu zákona poplatky súkromných celoplošných a multiregionálnych televízií (3 percentá z celkových príjmov vysielateľa s možnosťou investovať maximálne polovicu tejto sumy na spoluprácu pri výrobe filmov určených do kín), prevádzkovatelia retransmisie s počtom prípojok nad 100-tisíc (1 percento z celkových príjmov), príspevok prevádzkovateľov technických zariadení a prevádzkovateľov kín v sume 2 percentá zo vstupného či prevádzkovatelia požičovní a predajcovia audiovizuálnych diel (5 percent, znížených o DPH). Zo štátneho rozpočtu bolo v tomto roku na rozvoj audiovízie vyčlenených rekordných 70 miliónov korún, SAF by sa ako neštátna organizácia so zákonom definovanými finančnými zdrojmi mal stať druhým pilierom rozvoja zanedbanej slovenskej audiovizuálnej tvorby.
Európska podpora
Ďalším zdrojom prostriedkov na oživenie domácej tvorby je fond Eurimages a od roku 2003 projekt Media plus. Vstup Slovenska do programu Európskej únie Media plus prinesie od budúceho roka podporu filmovej koprodukcie, pôvodnej tvorby, ale aj otvorenie sa Slovenska európskemu audiovizuálneho trhu. Od roku 2003 to umožní slovenským tvorcom žiadať Európsku komisiu (EK) o granty na konkrétne projekty z oblasti audiovízie. Počet projektov nie je obmedzený, záleží len na ich kvalite.
Podmienkou vstupu SR do programu Media plus je zaplatenie ročného poplatku vo výške 160 000 eur (cca 7 miliónov Sk). Členský príspevok bude spolovice platený zo štátneho rozpočtu a druhých 3,5 milióna korún pôjde z programu Phare. Suma 3,5 milióna korún tvorí podľa predstaviteľov ministerstva kultúry len 10 až 12 percent z celkových nákladov na jeden hraný film.
Z fondu Eurimages sa v nasledujúcich mesiacoch z celkovej sumy 3,746 milióna eur ujde 11 koprodukčným celovečerným filmom.
Od vzniku v roku 1988 podporil fond Eurimages sumou presahujúcou 230 miliónov eur realizáciu viac než 850 európskych koprodukčných filmov. Slovenskí filmoví producenti, distributéri a kinári, ktorých činnosť je zameraná na výrobu a šírenie európskych kinematografických diel, majú možnosť žiadať podporu z fondu Rady Európy Eurimages od roku 1996. Náš každoročný príspevok je takmer 130-tisíc eur. Slovensko vlani iba sčasti využilo príležitosť získať tieto prostriedky späť. Podľa mesačníka Film.sk v roku 2001 bol podporený jediný film so slovenskou (minoritnou) účasťou, ktorý získal celkovú podporu 90 tis. eur, pričom z tejto sumy je pre slovenského koproducenta určených 9,7 %. Lepšie vyzerá situácia v oblasti podpory distribúcie európskych filmov, ktorej sa venuje spoločnosť WN Danubius Film a Asociácia slovenských filmových klubov. Ako pre mesačník uviedol zástupca SR v Eurimages Martin Šmatlák, iba málokto zo slovenských filmových producentov je ochotný a schopný investovať svoj čas a financie do procesu, ktorý sa všade vo svete volá vývoj (development) projektu a ktorého výsledkom je nielen napísanie scenára a približného rozpočtu filmu, ale najmä postavenie kompletného tvorivo-realizačného zámeru a reálneho plánu jeho financovania. "V našich podmienkach bez kritérií a niekedy aj bez kontroly však neraz stačí na tom správnom mieste predložiť nedokonalý literárny scenár a niekoľkomiliónová podpora zo štátneho rozpočtu je na svete," konštatoval Šmatlák.
Tabuľka č. 2
Najnavštevovanejšie filmy v SR za rok 2001*
Názov Krajina pôvodu Počet divákov (v tis.)
1. Pearl Harbor USA 179
2. Múmia sa vracia USA 113
3. Stroskotanec USA 93
4. Prci, prci, prcičky USA 83
5. 102 dalmatíncov USA 94
6. Harry Potter... USA 65
7. Po čom ženy túžia USA 66
8. Tmavomodrý svet ČR-VB 76
9. Vyvolený USA 62
10. Hannibal USA 56
26 Amélia z Mont. FR.-NEM. 29
31. Moulin Rouge USA 24
37. Vadí nevadí SR 22
* Poradie je podľa tržieb
Zdroj: ÚFD
Tabuľka č. 3
Najnavštevovanejšie filmy v ČR za rok 2001
Názov Krajina pôvodu Počet divákov (v tis.)
1. Tmavomodrý svet ČR 1129
2. Kytice ČR 543
3. Pearl Harbor USA 407
4. Rebelovia ČR 399
5. Z pekla šťastie 2 ČR 334
6. Múmia sa vracia USA 311
7. Stroskotanec USA 301
8. Denník B. Jonesovej VB 292
9. Po čom ženy túžia USA 237
10. Hannibal USA 215
Zdroj: MK ČR