Vodohospodári dostávajú len symbolické nájomné

Privatizácia majetku Slovenských elektrární sa vzťahuje aj na vodné elektrárne. Vzťahy medzi správcom vodohospodárskych častí vodných diel - Slovenským vodohospodárskym podnikom a Slovenskými elektrárňami však stále nie sú upravené zákonom.
"Elektrárne nám platia ročne symbolickú sumu - 250 miliónov korún ako takzvané nájomné, zavedené ešte v roku 1963. My však odhadujeme výnosy z vyrobenej elektriny na 3 až 3,5 miliardy korún," povedal pre HN technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Ladislav Podkonický. Takýto vzťah trvá pri všetkých vodných dielach okrem Gabčíkova. Počas 29 rokov platnosti predošlého zákona o vodách sa nenašla vláda, ktorá by odplatu za využívanie hydroenergetického potenciálu definovala nariadením. Tento zákon totiž splnomocnil vládu, aby nariadením ustanovila spôsob platieb.
Pomer hodnôt vodohospodárskeho a elektrárenského majetku na vodných dielach je asi 80 ku 20 percentám. Náklady elektrární na výrobu jednej megawatthodiny sa odhadujú najviac na 300 korún, pritom maximálna úradne stanovená cena je asi 1 900 korún za megawatthodinu. "Neviem, v akej výške by sa mali poplatky uzákoniť, je to priestor pre analýzy a na politické rozhodnutie vlády. Presný spôsob výpočtu platieb by mal stanoviť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví," myslí si Podkonický. Pripomenul, že vodohospodári sa starajú o povodňovú ochranu obyvateľstva, musia udržiavať a obnovovať majetok vodných diel v celkovej hodnote 40 miliárd korún. To všetko sú náklady a ich dotovanie zo štátneho rozpočtu takmer neexistuje.
Už vyše roka je účinný nový zákon o vodách, ten má takisto splnomocnenie na vydanie nariadenia o spoplatnení, ale akoby ho nemal kto vydať. Vláda pod tlakom okolností vyriešila iba vzťah medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a Slovenskými elektrárňami. Tie zaviazala, aby platili za úžitok z využívania hydroenergetického potenciálu podľa množstva vyrobenej elektriny. Tu bolo nevyhnutné zaistiť peniaze na splácanie úverov so štátnou zárukou na dostavbu Gabčíkova, ktoré si vzala Vodohospodárska výstavba. Vodohospodári to však nepovažujú za systémové riešenie. V tomto prípade poplatky predstavujú 65 percent z ceny vyrobenej elektriny, čiže asi 910 korún za megawatthodinu.
Podľa riaditeľky odboru štátnej vodnej správy na ministerstve životného prostredia Eleonóry Bartkovej sa preukázalo, že spoplatnenie si vyžaduje zákonnú úpravu, pretože zakladá práva a povinnosti, ktoré môžu byť zakotvené len v zákone. "Bude sa to riešiť pripravovanou novelizáciou vodného zákona. Mala by nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2004," povedala.

Súčasná úprava vzťahu medzi Slovenskými elektrárňami a vodohospodármi
- Zo súčasného znenia zákona vyplýva, že energetické firmy pri veľkých priehradách majú platiť správcovi vodného diela podľa toho, aký prietok vody a s akým spádom využíva.
- Symbolickým poplatkom za využívanie energetickej vody len podľa veľkosti prietoku by sa mali spoplatniť takzvané malé vodné elektrárne s výkonom nad 100 kilowatthodín.
- Za vodné elektrárne s výkonom do sto kilowatthodín by sa nemalo platiť vôbec.
- Konkrétna výška poplatkov nie je určená.