Ministerstvo financií trvá na tom, aby sa prijal taký model dôchodkovej reformy, v ktorom bude vyriešené financovanie deficitu priebežného systému dôchodkového zabezpečenia počas celého transformačného obdobia a nielen na najbližšie roky. Taký je podľa štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michala Horvátha jeden zo záverov minulotýždňového rozporového konania so zástupcami ministerstva financií a Úradu pre finančný trh (ÚFT).
Neuzavretá zostáva aj otázka dohľadu nad spoločnosťami, ktoré budú spravovať povinné úspory ľudí na dôchodok. Na ministerstve práce zrejme existujú dva názory na to, kto by mal na dôchodkové správcovské spoločnosti dohliadať, pretože koncepcia dôchodkovej reformy ide v tejto otázke do vlády s dvoma alternatívami. Prvá z nich hovorí, že by sa mal zriadiť nový orgán, druhá chce zveriť dohľad ÚFT. "Je to vážna otázka, o ktorej sa zrejme rozhodne až na rokovaní vlády," povedal Horváth. Ministerstvo financií, ako aj samotný úrad, presadzujú, aby sa orgánom dohľadu stal po rozšírení pôsobností práve ÚFT. Ak sa presadí druhá alternatíva, ministerstvo práce bude podľa Horvátha trvať na zmene zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby bol úrad schopný zaistiť požadovanú úroveň bezpečnosti nového dôchodkového systému. Zmeny by sa mali týkať profesionálnych, odborných a organizačných záležitostí. "Myslím si, že dnešný stav dohľadu nevytvára dostatočné predpoklady na zabezpečenie primeranej kontroly budúceho systému základného dôchodkového zabezpečenia," povedal Horváth. Podľa podpredsedu Rady ÚFT Slavomíra Šťastného bude voľba dohliadacieho orgánu vychádzať najmä z toho, aký prístup zvolí vláda k integrácii dohľadu nad celým finančným trhom a aký typ subjektov bude spravovať dôchodkové úspory.
Medzi ÚFT a ministerstvom práce sú rozdielne hľadiská na to, či dôchodkové fondy majú byť v správe novo vytvorených dôchodkových správcovských spoločností alebo už existujúcich správcovských spoločností. ÚFT preferuje súčasné subjekty kolektívneho investovania, pretože je to, ako tvrdí Šťastný, lacnejšia a legislatívne rýchlejšia alternatíva. "Jestvujúce spoločnosti majú dostatočné skúsenosti, ako aj prístup na európske trhy. Stačí, aby sa v nich oddelilo podnikanie v dôchodkových a bežných podielových fondoch," tvrdí Šťastný. Dodal, že ak by aj vznikli nové spoločnosti, "budú v konečnom dôsledku súčasťou tých istých finančných skupín, ktoré už dnes vlastnia rozhodujúce správcovské spoločnosti operujúce na slovenskom finančnom trhu".
Horváth je však presvedčený, že z hľadiska kumulácie potenciálnych rizík by to nebolo dobré riešenie. Keby boli pod jedným správcom dôchodkové fondy aj podielové fondy či doplnkové dôchodkové sporenie, znížila by sa podľa neho bezpečnosť systému. "Dôchodkové fondy budú slúžiť výlučne na náhradu príjmov ľudí, ktorí nadobudnú dôchodkový vek, a nie na prilepšenie," povedal.
ÚFT súhlasí s názorom ministerstva práce, aby sa na dôchodkové fondy vzťahovala prísnejšia regulácia ako na podielové. "Proti tomu nič nenamietame, naopak, vítame, že pre správu dôchodkových fondov budú platiť prísnejšie pravidlá ako pri kolektívnom investovaní," povedal Šťastný.
***Princípy fungovania nového dôchodkového systému
˙ udržateľnosť a stabilita systému
˙ primeranosť výšky poskytovanej náhrady príjmu
˙ maximalizácia bezpečnosti poskytovaného dôchodkového zabezpečenia
. dostupnosť adekvátneho dôchodkového zabezpečenia pre všetky príjmové kategórie.
StoryEditor