Prešovská spaľovňa nebezpečného odpadu, ktorú prevádzkuje firma Fecupral, s. r. o., Veľký Šariš, zlikvidovala od roku 2000 okolo 200 druhov nebezpečného odpadu. Využíva pritom najmodernejšiu technológiu na environmentálne spaľovanie nebezpečného odpadu, ktorá zabezpečuje trojstupňové čistenie. Vyhovuje i prísnym kritériám európskeho spoločenstva, o čom svedčia namerané hodnoty emisií. Tie sa po zabudovaní ekologického kotla znížili sto- i viacnásobne. Súbežne so zneškodňovaním odpadov spaľovaním sa firma zaoberá aj zhodnocovaním -- recykláciou odpadov.
Recyklačný fond (RF) - neštátny účelový fond, bol zriadený na pomoc konečným spracovateľom odpadov. Jeho terajšie postavenie však nie je podľa konateľa spoločnosti Fecupral Ing. Štefana Hanigovského najšťastnejším riešením. Podľa jeho názoru je dnes RF v rukách tých, ktorí ho spravujú a slúži určitým zväzom a združeniam. Tí si prostredníctvom prostriedkov dovozcov elektroniky, batérií, olejov či iných produktov, pri ktorých vzniká nebezpečný odpad, zvyšujú svoje zisky. Na druhej strane firma, ktorá recykluje skutočne nebezpečný odpad, nemá nárok na žiadne financie z fondu. Zákon totiž stanovuje, že nárok na finančné prostriedky majú tí výrobcovia a dovozcovia, ktorí preukážu, že sami alebo prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečia zhodnotenie uvedených komodít. "Naša firma zneškodňuje, napríklad, žiarivky s obsahom ortuti. Nemáme však nárok na žiadne prostriedky z fondu, lebo nie je v našich silách uzatvárať zmluvy s výrobcami či všetkými dovozcami tejto komodity. Napokon všetkých dovozcov ani nemôžeme poznať. Dokážeme zneškodniť jedy, máme technológiu, ktorá dokáže úplne bezpečne spáliť kyanidy. Recyklujeme riedidlá, vývojky, chemické látky a ďalšie rozpúšťadlá. Máme na to svoje vlastné technológie a know-how, pričom kapacity na ich recykláciu sú nevyužité. Veľa z nich končí v kontajneroch," skonštatoval Š. Hanigovský.
Podľa jeho názoru firma, ktorá zneškodňuje či recykluje odpad, by mala mať priame napojenie na RF. Ten by jej pridelil finančné prostriedky len za predpokladu preukázania, napríklad prostredníctvom okresných úradov -- odborov životného prostredia, že zneškodňuje či recykluje dané komodity. Prideľovanie financií cez projekty je vždy subjektívne a vytvára podľa jeho názoru priestor na korupciu. "Som za to, aby finančné toky boli transparentné. Vylúčila by sa tým možnosť rozhodovania úzkej skupiny ľudí o cudzích prostriedkoch. Zároveň z prostriedkov plynúcich z Recyklačného fondu by zneškodňovatelia odpadov mohli nakupovať moderné technológie, ktoré by pomohli zlepšiť životné prostredie," argumentoval ďalej.
Je pre neho nepochopiteľné, že sa do RF dostali druhotné suroviny, akými sú papier a sklo. Sú to komodity obchodovateľné na svetových burzách. Hanigovský uznáva nevyhnutnosť ich recyklácie, ale zároveň si myslí, že ak ich nejaký výrobca potrebuje, musí si ich v každom prípade kúpiť. Práve tak, ako sa nakupuje ruda, ropa, uhlie, cín, zirkón, striebro, obilie, kaučuk alebo iná druhotná surovina. Podľa jeho názoru je paradoxom, ak papierenský priemysel používajúci druhotnú surovinu -- papier, dostane za zvýšenie svojich ziskov ešte peniaze z RF.
Na rozdiel od spomínaných materiálov sa do RF nedostali nebezpečné odpady, o ktoré nikto nemá záujem a nedajú sa inak zneškodniť. Podľa jeho názoru by sa mal zriadiť fond na zneškodňovanie nebezpečných odpadov. "V ňom by mali byť okrem žiariviek, olejov a batérií i také komodity, akými sú herbicídy a pesticídy, ktoré často končia na verejných skládkach a ktoré u nás bezpečne spaľujeme. Pre životné prostredie tým robíme maximum," skonštatoval Š. Hanigovský.
StoryEditor