M. Machová: Bez zmien v systéme sa výber nezlepší

Ako odhadujete daňové nedoplatky? Aká časť je v nenávratne?
- Daňové nedoplatky v celkovej hodnote 78,4 mld. Sk eviduje daňová správa u takmer 156-tisíc daňových subjektov, z ktorých iba prvá stovka má podlžnosť voči štátu vo výške takmer 23,5 mld. Z nich viac ako polovica je dnes v konkurze s daňovým dlhom takmer 15 mld. Sk, čo je opäť takmer polovica z celkovej hodnoty 31 mld. pohľadávok daňovej správy v konkurznom konaní. V tomto prípade má daňová správa už "iba" evidenčnú funkciu, pretože v priebehu konkurzu daniari už dlh nemôžu vymáhať a ich funkcie preberá správca konkurznej podstaty. Doterajšie skúsenosti s väčšinou konkurzov, kde sme boli účastníkmi konania, nedávajú nádej na vysokú výnosnosť týchto pohľadávok. Ani zvyšok prvej stovky dlžníkov nie je taký, aby sa dnes mohli očakávať miliardy v rozpočte. Zvyčajne ide o prípad spoločností s ručením obmedzeným, často z oblasti výroby liehu, octu a podobných komodít, ktoré "dokázali" doslova za pár mesiacov vyrobiť niekoľko desiatok až stoviek miliónových dlhov na spotrebnej dani, vlastnia minimálny majetok, konatelia sú alebo nezvestní, vo výkone trestu a pod., takže často v zmysle zákona niet čo alebo od koho vymáhať. Bohužiaľ, nie je zriedkavosťou, že ako konatelia či spoločníci sú uvedené osoby, ktoré sa iba od zamestnancov daňového úradu alebo polície dozvedia, že im "niekto" prihral aj funkciu daňového dlžníka. Takmer všetky tieto daňové nedoplatky majú svoj pôvod v 90. rokoch a daňová správa disponuje obmedzeným množstvom reálnych možností ako ich dnes vymôcť. Popri veľkých daňových nedoplatkoch však existuje viac ako 12 miliárd daňového dlhu, ktorý už nie je efektívny na vymáhanie, pretože náklady na vymoženie konkrétnej pohľadávky sú vyššie ako výnos, alebo daňový subjekt zanikol, a teda niet u koho vymáhať a pod. Z toho vidno, že pohľadávky, ktoré nie je možné z rôznych zákonných dôvodov daňovou správou vymáhať, predstavujú viac ako 55 percent z celkovej hodnoty vykazovaného daňového dlhu a "iba" 35 mld. daňových pohľadávok je takých, ktoré správca dane môže vymáhať a v prípade dostatku exekúciou postihnuteľného majetku aj vymôcť. Pozornosť daňovej správy sa dnes sústreďuje práve na živé pohľadávky. Výsledkom takéhoto snaženia za prvých deväť mesiacov je zníženie daňových nedoplatkov z minulého obdobia o 11,3 mld. Sk. Na druhej strane však vznikli nedoplatky nové v hodnote takmer štyroch miliárd. Osobitným problémom výšky vykazovaných nedoplatkov sú vykazované sankcie za neplatenie priznanej dane. Z uvedenej hodnoty "živých" daňových nedoplatkov prestavuje istina dane 21,8 mld. Sk a vymerané sankcie 13,4 mld. Sk. To, že sankcie v zmysle zákona každoročne narastajú aj u tých dlžníkov, u ktorých nie je v podstate šanca získať ani istinu dane, podstatným spôsobom skresľuje celú realitu daňových pohľadávok.

Sociálna poisťovňa pred časom dlžníkom, ktorí k určitému dátumu zaplatili istinu dlhu na poistnom, odpustila sankcie. Neuvažuje o niečom podobnom aj daňová správa?
- Stotožňujem sa s názormi, ktoré upozorňujú, že nezaplatenie priznanej alebo aj dodatočne vyrubenej dane je často spôsobené celým množstvom okolností, ktorých dosah daňovník nemohol v dostatočnej miere odhadnúť ako podnikateľské riziko s negatívnym dosahom na predpokladané peňažné toky. Nezriedka takéto problémy spôsobuje aj štát rôznymi legislatívnymi zmenami s takmer okamžitou účinnosťou, čo nedáva priestor podnikateľskej sfére urobiť nevyhnutné opatrenia, aby zmena neznamenala zhoršenie jeho pozície. Dôvodom je aj nedostatočná platobná disciplína mnohých odberateľských subjektov, vrátane štátu a napriek tomu je tu sankčná povinnosť. Nezriedka sa tiež stretávame s prípadmi, keď daňová kontrola zistí určité nedostatky s dosahom na daňovú povinnosť, ale je zrejmé, že nedostatok nie je výsledkom snahy daňovníka niečo zatajiť alebo oklamať štát, ale jednoducho pri toľkých zmenách zákonov chybu urobil a je ochotný daň doplatiť. Najmä ak ide o fyzické osoby či začínajúcich podnikateľov, sú sankcie často likvidačné. Zákonodarca si uvedomoval celý rad problémov spojených so sankciami, a preto dal možnosť správcovi dane pri splnení určitých podmienok posúdiť, či nie je možné sankcie odpustiť celkom alebo čiastočne. A tu sme opäť pri probléme, ktorý podľa bohatej korešpondencie na mojom stole trápi nielen množstvo daňovníkov, ale pevne verím, že aj množstvo správcov dane. Doterajšia nejednoznačnosť zákona, a tým aj určitá voľnosť v rozhodovaní jednotlivých správcov dane spôsobuje, že na jednom konci republiky sa ten istý prípad posúdi ako odôvodnený pre zmiernenie či odpustenie sankcie, na inom konci však nie. Aj miera zmiernenia sankcie je veľmi rôznorodá, a tak často subjekty majú pocit nespravodlivosti a nezriedka naznačujú možnosť ovplyvňovania rozhodovania. A preto, ak pripravovaná novela zákona o správe daní jednoznačnejšie upravuje aj tento problém, mohol by to byť dôvod urobiť hrubú čiaru za rôznorodosťou posudzovania sankcií tak, že ak daňovníci budú mať k určitému dátumu zaplatené všetky daňové povinnosti, bolo by možné sankcie odpustiť. Som presvedčená, že dosť veľká časť daňových nedoplatkov by bola uhradená práve z dôvodu stimulu odpustenia vyrubených penále. O návrhu diskutujeme na pôde samotnej daňovej správy i ministerstva financií.

Predpokladáte, že daňová reforma zníži daňové úniky? Nadväzujú na daňové zákony aj zmeny zákona o správe daní a poplatkov?
- Daňové úniky sú popri daňových nedoplatkoch ďalším problémom našej spoločnosti. Úlohou daňovej kontroly je zistiť, či daňový subjekt priznal a odviedol správnu výšku dane zo správne stanoveného daňového základu. Čím sú pravidlá stanovenia tohto základu jednoduchšie, jednoznačnejšie, spravodlivejšie, tým väčší je predpoklad, že sa tak naozaj aj stane v oveľa viac prípadoch, ako keď sú zákony ťažkopádne, mnohé paragrafy sa dajú vysvetľovať rôzne, existuje množstvo výnimiek a pod. Ak je teda jedným z cieľov daňovej reformy zjednodušiť daňovú legislatívu, potom pre tú časť daňovníkov, ktorí urobili chyby pre spomínané dôvody, by správne daňové priznanie nemalo byť už také zložité. Naši kontrolóri by nemali nachádzať až tak veľa rozdielov medzi tým, čo sa "malo" a tým, čo sa "dalo". Som presvedčená, že k vyššiemu dobrovoľnému plateniu daní z príjmu prispeje aj 19-percentná sadzba a že rozsah optimalizácie daňového základu za hranou zákona sa zníži. Z pohľadu výkonu daňovej kontroly je prínosom aj zavedenie jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Som rada, že v legislatívnom konaní je aj novela zákona o správe daní a poplatkov, ktorá taktiež zjednoznačňuje a v mnohom aj zjednodušuje postup správcu dane pri jeho rôznych činnostiach. Daňová reforma by tak mala pomôcť tak našim klientom, ako aj samotnej daňovej správe a eliminovať určité percento daňových únikov. Len daňovou reformou sa však problém definitívne nevyrieši a určite aj naďalej budú existovať subjekty, ktoré vedome chcú obísť zákon.
Aj v tejto súvislosti však chcem zdôrazniť, že daňové úniky, ich odhaľovanie a potrestanie vinníkov, nie sú záležitosťou iba daňovej správy. Dodnes však vidím obrovské rezervy rôznych štátnych orgánov a inštitúcií, ale aj samospráv pri odhaľovaní čiernej a sivej ekonomiky, najmä v tom, že produktívne nespolupracujú, nevymieňajú si informácie, resp. ignorujú informácie aj z daňových úradov, ktoré signalizujú nečestnú ekonomickú činnosť. Typickým príkladom sú tržnice či rôzne jarmoky, kde daniari môžu kontrolovať iba zlomok, čo kontrolovať naozaj treba. Je tu potreba spoločného postupu nás, colníkov, polície, obchodnej inšpekcie, správcov tržníc, aby bolo možné eliminovať daňové úniky. Iný, možno ešte závažnejší príklad. Ak zákonným spôsobom zverejnený fakt o tom, že daňový subjekt má miliónové nedoplatky a nie je prekážkou v obchodnom registri na založenie jeho novej firmy, alebo neskoré oznámenia či skôr neoznámenia súdov o zrušení konkurzu, kde je daňová správa veriteľom a pod., potom je určite niečo choré a nepomáha to v boji proti daňovým únikom. A na neposlednom mieste je skoro každý z nás viac-menej účastníkom daňových únikov. Platenie za služby bez faktúry, nákup bez bločku, aj to sú daňové úniky, ktoré ťažko postihne daňový úrad sám.

Je súčasná zainteresovanosť a kvalifikácia pracovníkov zárukou kvalitnej kontroly v budúcnosti?
- Odhaľovanie daňových podvodov je čoraz zložitejšie. Sú sofistikovanejšie ako pred pár rokmi a daňová kontrola nie vždy drží dych s takýmito daňovými subjektmi. Určite sa v roku 1998 v daňovej správe neurobilo šťastné rozhodnutie, ktorým sa znížil počet kontrolórov o vyše 400, teda takmer o pätinu. Dodnes sa tento výpadok nepodarilo nahradiť. Objektívne je teda možné vykonávať menej kontrol, čo nám vyčítajú misie MMF aj Európska komisia. Akýkoľvek počet kontrolórov však nie je ešte zárukou kvalitnej kontroly, najmä ak ani kvalifikačná štruktúra nie je ideálna. Chýba nám viac právnikov, kontrolórov, poznajúcich detailne problematiku bankovníctva, poisťovníctva, obchodovania s cennými papiermi, ale aj problematiku transferových cien, medzinárodných účtovných štandardov a pod. Slabým miestom je znalosť cudzích jazykov, najmä v súvislosti s nutnosťou vykonávania kontrol aj v cudzine, či byť členom medzinárodného kontrolného tímu. Už len letmý výpočet nárokov kladených na kontrolórov poukazuje na nutnosť získavať nových odborníkov pre potreby daňovej kontroly, čo je vzhľadom na súčasný stav odmeňovania štátnych úradníkom takmer nemožné. Ak môžete právnikovi či inžinierovi ekonómovi s dvoj- či trojročnou praxou, ktorý je ochotný u nás pracovať na pozícii kontrolóra, ponúknuť nástupný plat okolo 10-tisíc Sk, je to dehonestácia tohto vzdelania. Ani ľuďom s dlhšou praxou nie sme schopní ponúknuť násobok tejto sumy. Ak aj prijmú túto pozíciu, tak je to veľmi často výsledok situácie na trhu práce v tom-ktorom regióne a len čo sa tá zmení, veľká časť od nás odchádza. Osobitným problémom je Bratislava, kde je fluktuácia pracovníkov daňovej správy veľmi vysoká. Malý manévrovací priestor máme dnes aj na stimuláciu či diferenciáciu pracovníkov.
Som hlboko presvedčená, že organizácia daňovej kontroly v tej podobe, ako ju poznáme dnes, je málo efektívna. Množstvo malých daňových úradov spôsobuje veľký rozptyl kontrolórov do relatívne malých skupín. Je nesmierne ťažké, ak až nie nemožné, aby traja či šiesti kontrolóri na jednom daňovom úrade v aktuálnom čase zvládli perfektne všetky daňové zákony v neprebernom množstve ich noviel a odviedli perfektný výkon pri každej kontrole. Navyše v prostredí, kde ich takmer všetci poznajú, kde chtiac či nechtiac po čase dochádza z určitým väzbám, je základ nízkej efektívnosti daňových kontrol.

Bude sa meniť cielenie daňových kontrol? Vo verejnosti panuje názor, že kontrola ide po malých rybách, lebo je to ľahšie i bezpečnejšie.
- Bez podstatných zmien v organizácii a riadení daňovej správy, v postupoch a technikách kontroly nedosiahneme výrazné zmeny v jej výsledkoch. Len vytváraním veľkých daňových úradov, ktoré umožnia vyššiu špecializáciu a deľbu práce kontrolórov, zavádzanie celej palety prvkov plánovania a riadenia zameraného na efektívne výkony sú cestou ku kontrole, ktorá bude schopná výraznejšie postihnúť daňové úniky a aj pôsobiť v zmysle prevencie. Zachovať všetky súčasné daňové úrady, z ktorých viac ako polovica nezamestnáva ani 50 ľudí, znamená malú pravdepodobnosť tvorby kvalitných analýz, ktoré by typovali rizikové subjekty na kontrolu a boli základom kvalitnejšieho plánovania kontrol. Navrhovaný prístup dáva väčšiu šancu na odstraňovanie miery subjektivity, ktorá určite má svoju prítomnosť aj pri doterajšom zostavovaní plánu kontrol, ako aj pri výkone. Na druhej strane umožní aj väčšiu ochranu našich ľudí pred rôznymi miestnymi vplyvmi, často vyúsťujúcimi do skrytých alebo aj otvorenejších vyhrážok. Nové prístupy musíme zavádzať aj v technikách kontroly, kde výrazne môžu pomôcť rôzne špeciálne softvéry pre kontrolórov, ktoré umožňujú bez veľkej dokladovej kontroly signalizovať rôzne možné riziká v správnosti vykazovania daňového základu, analyzovať tieto riziká a pod., a tým ísť skutočne po veľkých rybách, a nie iba rybičkách.

Ako odstrániť procesné prekážky uzavretia kontrol, ktoré kladú kontrolované subjekty pri zdržiavacej taktike?
- Je faktom, že mnohé daňové subjekty využívajú všetky legálne a často aj podvodné metódy, ktoré im umožňujú získať čas a posunúť záverečný moment kontroly až za hranicu lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať kontrolu. V tomto sú naozaj niektorí veľmi vynaliezaví. Návrh novely zákona o správe daní a poplatkov reaguje na niektoré zdržiavacie praktiky a v budúcnosti ich znemožní. Ide predovšetkým o zjednodušenie postupov doručenia rôznych oznámení, dokazovaní, prerokovania protokolu o kontrole a ďalšie. Zrejme sa však vždy v zákonoch dáka medzera nájde a boj sa len tak ľahko neskončí.

Napriek sústavnému zdokonaľovaniu zákonov a predpisov, alebo práve kvôli tomuto zdokonaľovaniu dochádza k rozpornému výkladu ustanovení - líšia sa u daňovníka, daňového úradu, ministerstva financií. Čo sa robí pre zjednotenie výkladu?
- Som presvedčená, že najviac pre zjednotenie výkladu zákonov urobili posledné novely, ktoré tvoria jadro daňovej reformy. Napriek tomu treba naďalej hľadať efektívne cesty komunikácie s daňovými subjektmi, rôznymi inštitúciami, profesijnými komorami, samosprávou a pod., s cieľom jednotného postupu pri správe daní a poplatkov. MF SR, DR SR a komora daňových poradcov sa dohodli na postupe, ktorý môže problém nejednotného výkladu zmierniť. MF SR je zodpovedné za tvorbu daňových zákonov, a iba ono môže v odôvodnených prípadoch rôznymi metodickými usmerneniami zvýrazniť nielen literu, ale najmä ducha zákona a riešiť tým špecifické daňové problémy. Daňová správa bude poskytovať v rámci svojich kompetencií iba odborné informácie všeobecného charakteru s odkazom na príslušné ustanovenia zákona, a to širokému okruhu daňovníkov, a teda nie informácie, ako riešiť rôzne daňové problémy jednotlivého subjektu alebo úzkej skupiny, ktoré by potrebovali posúdiť konkrétny prípad z pohľadu účtovníctva či iných zákonov. Ak sa však v praxi ukáže, že niektoré ustanovenia daňového zákona sú pri aplikácii problémové, daňová správa alebo aj komora daňových poradcov môže upozorniť na problém komisiu MF SR, v ktorej majú obe inštitúcie svoje zastúpenie. Ak sa nájde spoločné riešenie, prostredníctvom MF SR sa zverejní a stane sa záväzným pre všetkých zainteresovaných.

Vratky DPH sú trvalým problémom. Smeruje séria minuloročných a tohtoročných úprav k zlepšeniu situácie? Čo by sa malo urobiť?
- Problém vysokých nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré daňové úrady vracajú platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nízkej sumy vybranej vlastnej daňovej povinnosti, rezonuje v SR už pomerne dlhé obdobie. Od roku 1994 sa uplatňoval systém refundácie nadmerného odpočtu, čo sa však neosvedčilo. Na túto skutočnosť poukazoval aj MMF a navrhol jednoznačné zmeny v daňovej politike v oblasti dane z pridanej hodnoty zameranej na zníženie počtu nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov. Už aj v predchádzajúcich rokoch sa hľadali účinné legislatívne kroky na zrevidovanie nepriaznivého stavu. Daň z pridanej hodnoty je daňou zo spotreby, čo znamená, že zaťažuje konečnú spotrebu tovarov a služieb. Pokiaľ podnikatelia neustále vykazujú nadmerné odpočty, teda neprodukujú pridanú hodnotu, daň z pridanej hodnoty by nemala byť vrátená. To viedlo k zmene vo vracaní nadmerných odpočtov v legislatíve DPH od januára 2003. Ďalšia novela zákona o DPH od 1. 7. 2003 pôvodnú snahu nevracania nadmerných odpočtov, ktoré platiteľ nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, značne redukovala. Zaviedla systém vracania neodpočítaných nadmerných odpočtov po šiestich mesiacoch, ako aj spätne v prípade nadmerných odpočtov uplatnených od januára 2003. Prejavuje sa to v príjmoch ŠR v druhom polroku 2003.
Významným krokom v roku 2003 je aj prehodnotenie registrovaných platiteľov dane, u ktorých ročný obrat za rok 2002 nepresiahol asi 1,2 mil. Sk, a teda výnos dane z pridanej hodnoty nepokrýval ani náklady na správu tejto dane daňovými orgánmi.
Vzhľadom na bežne používaný systém zálohových platieb pri zdaniteľných plneniach sa od 1. 8. 2003 zaviedlo zdaňovanie zálohových faktúr, čím sa vlastne zamedzuje odďaľovanie vzniku daňovej povinnosti formou prijímania preddavkov. Podľa nášho názoru to smeruje k určitému zlepšeniu situácie vo vývoji dane z pridanej hodnoty už v roku 2003.
Problémom však naďalej ostáva, že si platitelia neplnia svoje povinnosti a neplatia daň z pridanej hodnoty v stanovenom termíne, čo má vplyv na výšku daňových nedoplatkov. Rozhodujúci podiel na sume daňových nedoplatkov tvorí daň z pridanej hodnoty.
Ďalšou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorú očakávame od januára budúceho roka, sa zavedie jedna sadzba dane z pridanej hodnoty, čím sa eliminujú rozdiely, ktoré vznikali z uplatňovania základnej sadzby dane na vstupe a zníženej sadzby dane na výstupe. Tým sa dosiahne naplnenie princípu, že výška dane z pridanej hodnoty uplatnenej na výstupe pokryje odpočítateľnú daň na vstupe. Očakávame, že táto zmena bude mať priaznivý dosah na zníženie nárokovaných nadmerných odpočtov.

Čo sa dá očakávať od redukcie počtu daňových úradov?
- Keď sa povie daňová správa, je potrebné si predstaviť inštitúciu, na ktorej čele je Daňové riaditeľstvo SR, osem jeho pracovísk v sídlach súčasných krajov a 102 daňových úradov. Ak chceme na Slovensku modernú daňovú správu, ktorej znakmi bude profesionálny výkon zamestnancov vo všetkých činnostiach a otvorená a partnerská komunikácia s daňovníkmi, zvyšujúci sa podiel dobrovoľného platenia daní a pokles daňových únikov, tak súčasná štruktúra daňovej správy to nie je schopná zabezpečiť. Súčasnosť vyžaduje aj v daňovej správe veľké pracovné tímy schopné operovať na veľkom území, s vysokou mierou špecializácie kontrolórov a exekútorov, tímy schopné zvládnuť súčasné moderné informačné technológie slúžiace nielen na prenos informácií, ale aj nových spôsobov komunikácie a riadenia. Či sa to niekomu páči alebo nie, väčšina našich daňových úradov je z európskeho pohľadu malá. Malé daňové úrady objektívne nemôžu zvládať nové požiadavky doby a, paradoxne, sú relatívne drahé vo vzťahu k ich výkonom.
V zásade je občanovi jedno, alebo aspoň malo by mu byť jedno, či kontrolu alebo exekúciu u daňového subjektu v jeho obci alebo meste vykonávajú ľudia, ktorí majú "svoj úrad" za rohom alebo trošku ďalej. Naopak, občan, najmä občan politik, by mal mať záujem, aby daňové subjekty v jeho meste či obci kontrolovali ľudia, ktorí nepoznajú až tak podrobne miestne pomery, a teda nevedia "kto je kto". Že to však nemusí byť jedno niektorým subjektom, ale aj kontrolórom, ktorí si už na seba zvykli, je tiež pravdou, ktorá bude v rôznych podobách vystupovať ako argument, prečo práve v našom meste či mestečku musí byť bezpodmienečne daňový úrad so všetkými funkciami. Iný príklad. Je faktom, že v priebehu krátkeho času bude možnosť podávania daňových priznaní na všetky druhy daní prostredníctvom elektronickej pošty. Pre takéto daňové subjekty je jedno, kde sa nachádza správca dane, ktorý spracúva takéto daňové priznanie. Nie je to však jedno manažmentu daňovej správy, ak rozhoduje o nákupe serverov, počítačov, tlačiarní, automobilov, výstavbe či prenájme budov a pod. Z toho vyplýva možnosť aj nutnosť vybudovať takú štruktúru daňových orgánov, z ktorých časť bude za pomoci informačných a komunikačných systémov schopná zabezpečovať zber a spracovanie informácií z daňových priznaní a účtovných výkazov a na ich základe vykonávať kontrolné a exekučné činnosti v regionálnom rozmere. Na zabezpečenie takých potrieb daňových subjektov, ktoré nedokážeme zabezpečiť z regionálnej úrovne a široko dostupnou technikou bude potrebné v štruktúre daňovej správy vybudovať pracoviská s takýmito funkciami. Ak teda hovoríme o daňovej reforme, nesmieme zostať iba pri nových zákonoch, nových sadzbách daní. Rovnako dôležité bude dosiahnuť takú štruktúru daňových orgánov, ktoré budú efektívnejším spôsobom schopné zabezpečiť výber daní bez toho, aby sa zhoršila dostupnosť tejto verejnej služby. A to nejde zabezpečiť inak ako cestou spájania malých daňových úradov do veľkých, bez podstatnej redukcie súčasného počtu daňových úradov i úrovní riadenia.

V akom stave je informačný systém? Iste sotva možno hovoriť o nejakom cieľovom stave, ale ako by mal vyzerať, aby zodpovedal potrebám?
- Súčasný daňový informačný systém, ktorý sa začal budovať v roku 1993 a dnes je zrejme jedným z najväčších informačných systémov v štátnej správe, dospel do záverečného štádia svojho života, a preto nedokáže zabezpečovať požiadavky, ktoré sa na funkčný informačný systém právom kladú. Práve pre tento fakt sa budovanie nového daňového informačného systému stalo prioritou vlády SR na budúci rozpočtový rok. Pre radových pracovníkov daňovej správy bude nový daňový informačný systém znamenať korektné informácie pre výkon svojej funkcie. Pre manažment daňovej správy zase možnosť získavania komplexných informácií umožňujúcich denne sledovať všetky závažné skutočnosti spojené s výberom daní, vymáhaním pohľadávok a pod., umožňujúcich analytické činnosti na zisťovanie rôznych rizík vo výbere daní, ale aj tvorbu krátkodobých a dlhodobejších daňových prognóz. Nemenej dôležité bude, aby systém poskytoval informácie dôležité na posudzovanie prínosu každej súčasti daňovej správy, každého daňového úradu a každého pracovníka na napĺňaní hlavného poslania daňovej správy, t. j. na efektívnom výbere daní. Z celospoločenského pohľadu však za najdôležitejšie považujeme to, že nový daňový informačný systém sa pripravuje ako organická súčasť nielen informačného systému rezortu financií, ale celého sektora verejných financií. Konečná podoba informačného systému by mala umožniť vznik a vedenie jedného účtu klienta, subjektu verejných financií, ktorý bude poskytovať súhrnný pohľad na vzťah právnickej alebo fyzickej osoby a jednotlivých zložiek verejných financií, t. j. koľko a akej dane zaplatil, aké má nedoplatky, sankcie, koľko a z akého základu odviedol sociálne, zdravotné poistenie, výšku prostriedkov poskytnutých z verejných fondov a pod. Takýto systém by mal podstatným spôsobom skvalitniť celý proces riadenia verejných financií a pomôcť tak riešiť ich súčasné veľké problémy.