S láskou, až s glorifikáciou, zvyknú spomínať pamätníci (a keďže retro je stále v móde, tak aj ich potomkovia) na šesťdesiate roky. Éra opradená mnohými mýtmi a ikonami priniesla radikálne zmeny nielen v živote spoločnosti, ale aj vo svete umenia. Jej neodmysliteľným symbolom je na Slovensku skladateľ a hudobník Marián Varga. Muž s nenapodobiteľnou technikou hry na klávesové nástroje a originálnym hudobným myslením, vášnivý milovník literatúry, filmu, diskusií a silných cigár sa dnes dožíva päťdesiatich piatich rokov. Pre mnohých je práve on synonymom doby, keď bol bigbít spôsobom života i rozmýšľania. Bratislava bola vtedy rozdelená na priaznivcov Deža Ursinyho a Mariána Vargu. Je zaujímavé sledovať paralelne vývoj oboch osobností; kým prvý ako tínedžerská hviezda -- samouk pracoval intuitívne, Varga nabitý vedomosťami zo súkromných hodín u profesora Cikkera prišiel do sveta populárnej hudby podľa vlastných slov len na výlet. Na jeho začiatku bolo zanechané štúdium kompozície na bratislavskom konzervatóriu, v prostredí, kde sa namiesto spontánnosti uprednostňoval mladej generácii poslucháčov absolútne vzdialený akademizmus. Vďaka originálnemu talentu a šťastnej súhre náhod stál Varga pri zrode novej podoby slovenskej hudby, ktorá oslovuje aj po tridsiatich rokoch. Práve nadčasovosť, asi jediné objektívne kritérium hodnoty umeleckého diela, je vlastná takmer všetkému, na čo siahol. Kým Ursiny so Soulmenmi spieval "bejby dunot kráj", Prúdy pod Vargovým vedením prišli s neslýchaným spojením beatovej hudby so slovenským jazykom a postupmi klasickej hudby. Debutový album Zvoňte, zvonky obstojí voči najambicióznejším nahrávkam, ktoré v tom čase vznikali v Anglicku, ako je napríklad beatlesovský Seržant. Vargovi sa však plocha troch minút a schéma sloha -- refrén čoskoro zunovali, a tak odišiel, aby si založil legendárne Collegium musicum. Jeho cesty sa napriek tomu ešte niekoľkokrát pretli s Hammelovými a vznikli mnohé čarovné piesne (za vrchol ich spolupráce sa považuje najmä album Zelená pošta). Od polovice sedemdesiatych rokov začal mať Varga problémy s alkoholom. Okolo jeho osoby sa začali šíriť fámy a stávky, dokedy ešte vydrží. Život je však plný paradoxov, bohémsky sebazničujúci spôsob existencie sa stal osudný Dežovi Ursinymu, ktorý zomrel na rakovinu. V relatívne dobrom zdraví sa Varga dožil nového tisícročia a vďaka cieľavedomej starostlivosti manželky dostal opäť chuť do práce. Od comebacku Collegia musica (1997) sa Varga pravidelne objavuje na koncertných pódiách. Cez Vianoce sa v televízii objavilo vydarené vystúpenie s Ivou Bittovou, chystá sa CD s jeho filmovou hudbou, spisovateľ Pišťanek sa už dlhšie vyhráža monografiou Collegia, o čosi reálnejšie kontúry má kniha rozhovorov s Petrom Uličným, ktorá už je "na spadnutie..." Duchom večný mladík s humorom sebe vlastným nedávno vyhlásil: "Už nie som taký bigbiťák, ako som býval" a dnes sa venuje hlavne počúvaniu a "znovuspoznávaniu" diel klasickej i súčasnej vážnej hudby.