Plyn z Líbye prúdi do Európy

Líbya začala v týchto dňoch dodávať prvé kubické metre zemného plynu Európe cez novopostavený plynovod Zelený prúd popod Stredozemné more a spĺňať svoj plán výrazne zvýšiť dodávky surovín na bohaté trhy Európy a USA.
Ako uviedol denník The Wall Street Journal Europe, plynovod v dĺžke 520 kilometrov je súčasťou projektu talianskej spoločnosti Eni a Líbyjskej národnej petrochemickej spoločnosti v celkovej hodnote 7 miliárd eur. Plynovod prechádza od mesta Wafa celou Líbyou a vyúsťuje v sicílskom meste Gela. Jeho ročná kapacita dosahuje približne osem miliárd kubických metrov plynu. Okrem neho severoafrická krajina zverejnila pred niekoľkými dňami ponuku na udelenie ťažobných licencií v 15 lukratívnych ťažobných oblastiach pre zahraničné ropné a plynárenské spoločnosti. Podľa informácií The Financial Times, nové licencie sa budú týkať najmä ložísk v lukratívnej lokalite Sirte neďaleko Stredozemného mora a lokalít na juhu krajiny. Líbyjské štátne orgány by zo zoznamu uchádzačov o licencie mali na budúci mesiac vybrať pre nich najvhodnejšie firmy z finančného aj technického hľadiska. Mená víťazov by mali byť známe 10. januára budúceho roka. Šance Líbye na uzatvorenie veľkých kontraktov so západnými firmami sa zvyšujú po nedávnom zrušení obchodných sankcií zo strany USA, k čomu sa ešte pridali rastúce ceny ropy a čoraz väčšie problémy s otváraním nových ložísk v ostatných ropných krajinách. Minulý týždeň ceny ropy opäť vyskočili na rekordných 53 dolárov v obave z nedostatku vykurovacieho oleja pred blížiacou sa zimou v USA a po správach z Nigérie, že tamojšie štrajky zablokovali časť vývozu ropy.
Líbya plánuje prilákať v najbližších desiatich rokoch do ropného a plynárenského sektora miliardy dolárov, ktoré by pomohli zmodernizovať zastaranú infraštruktúru. Tripolis by do roku 2010 chcel zvýšiť produkciu ropy z terajších 1,6 milióna na 2 milióny barelov denne. Nie je vylúčené, že plány sa mu podarí splniť, o kontrakty už totiž prejavilo záujem viacero veľkých zahraničných spoločností, medzi nimi holandsko-britská spoločnosť Royal Dutch/Shell, ako aj americké firmy ConocoPhillips, Occidental Petroleum, Marathon Oil a Amerada Hess. Najmä tie americké boli pred uvalením sankcií na Líbyu v 80. rokoch Ronaldom Reaganom v tomto štáte veľmi aktívne a radi sa vrátia späť. Okrem nových možností dodávky ropy na svetové trhy má líbyjská ropa výhodu pred ropou z iných krajín aj preto, že obsahuje veľmi nízke percento síry a vzhľadom na jej uloženie je aj ľahko dostupná. V získanie kontraktov veria aj európski konkurenti amerických firiem, talianska Eni, španielska Repsol či francúzsky Total. Tie sa spoliehajú na istú vďačnosť Tripolisu, keďže v čase sankcií Líbyu na rozdiel od amerických firiem neobchádzali.