StoryEditor

Ruská ropná spoločnosť lacno ťaží, zatiaľ draho prepravuje

02.07.2003, 00:00
Spoločnosť Yukos ťaží teraz v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo reprezentuje 18 percent ruskej produkcie. V posledných rokoch zvyšuje ťažbu ropy najrýchlejšie v Rusku. V predchádzajúcich dvoch rokoch to bolo medziročne až o vyše 19 percent. Na domácom ruskom trhu predaj ropy a ropných výrobkov však rastie oveľa pomalšie. Tým sa zvyšuje závislosť Yukosu od exportu.
Spoločnosť Yukos ťaží teraz v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo reprezentuje 18 percent ruskej produkcie. V posledných rokoch zvyšuje ťažbu ropy najrýchlejšie v Rusku. V predchádzajúcich dvoch rokoch to bolo medziročne až o vyše 19 percent. Na domácom ruskom trhu predaj ropy a ropných výrobkov však rastie oveľa pomalšie. Tým sa zvyšuje závislosť Yukosu od exportu. Exportné možnosti sú, no už ich začína brzdiť nedostatok prepravných kapacít, dôsledkom čoho je revízia pôvodných zámerov na ďalšie zvyšovanie tempa ťažby. Aj preto v tomto roku už taký rast ako vlani nepredpokladajú.
Zásoby ťažobných polí Yukosu pri súčasnom tempe ťažby sú na 22 - 29 rokov (podľa rozličných metodík).

Hľadanie nových trhov, nových prepravných trás
Aj keď Yukos, druhá najväčšia ropná spoločnosť v Rusku z hľadiska objemu produkcie, sa zaoberá od geologického prieskumu a prípravy ropných polí, cez ich ťažbu, až po výrobu a predaj benzínu i petrochemických výrobkov, všetkým (vrátane prevádzky ozdravovní pre zamestnancov a ich deti), jeho hlavný biznis spočíva v ťažbe a predaji ropy.
Yukos vlani vyťažil 69,5 mil. ton ropy (506 mil. barelov a medziročne sa ťažba zvyšovala v rokoch 1999 - 2002 postupne o 11,4, 17,4, 19,3 a 19,4 %.) Prevádzkové náklady na barel síce vzrástli na 1,47 dolára (oproti svetovej konkurencii je to niekoľkonásobne menej), zisk však stále prekračuje vyše 6 dolárov na barel, čistý zisk za rok 2002 dosiahol 3,1 miliardy dolárov.
Rast spoločnosti zaznamenali aj svetové burzy. Práve 21. júna kapitalizácia spoločnosti prekročila 30 miliárd amerických dolárov. Spoločnosť vyplatila za vlaňajšok akcionárom dividendy 700 miliónov dolárov, o 200 mil. USD viac ako v predchádzajúcom roku a o 400 mil. USD viac ako roku 2000.
"Sú svetové spoločnosti, ktoré majú síce vysoké náklady na prípravu ťažobných polí, no potom nízke prevádzkové náklady alebo opačne, aby však mali aj najnižšie náklady na prípravu ťažby i najnižšie prevádzkové náklady na vlastnú ťažbu ropy, to je unikát Yukosu," hovorí Alexander Gladyšev, riaditeľ oddelenia pre vzťahy s investormi.
Vážnym problémom sú vysoké dopravné náklady, ktoré sa Yukos snaží znižovať kupovaním a budovaním nových ropných ciest. Zatiaľ má však v Rusku na dopravu ropy monopol štátny podnik Transnefť, ktorý ovláda všetky ropovody a niet ešte konsenzu v pravidlách, kto a akým dielom by sa mal na doprave ropy a budovaní nových trás zúčastňovať.
"Investujeme predovšetkým do prepravy ropy, lebo zvyšovanie prepravných kapacít súvisí so zvyšovaním ťažby a len vtedy, ak sa dosiahne aj tento efekt. Preto sa zaujímame o vstup do rafinérií a spracovania ropy," hovorí finančný šéf Yukosu Kanaďan Bruce K. Misamore. Veľké perspektívy rastu však Yukos vidí v expanzii na európskom a americkom trhu a získava aj čínsky trh.

Meškajúce projekty
Do USA sa zatiaľ vozí tankermi cez Čierne more ruskej ropy veľmi málo. Jednou z možností je po ovládnutí slovenského Transpetrolu obrátenie toku ropovodu Adria, čo umožní z chorvátskeho prístavu Omišajľ dopravovať ropu tankermi do USA. "Integrácia Družby a Adrie je dostatočne ekonomická, nepotrebuje veľké investície, no pretože je na projekte zúčastnených viacero krajín, nejde tak rýchlo ako by sme si predstavovali a potrebovali," hovorí Alexander Gladyšev, riaditeľ oddelenia Yukosu pre vzťahy s investormi.
Druhou cestou do USA je budovanie ropovodu do nezamŕzajúceho prístavu Murmansk, odkiaľ by sa ropa zo západnej Sibíri tiež vozila tankermi s dvakrát nižšími nákladmi ako ropa z Perzského zálivu a bola by nízkymi cenami konkurencieschopná na americkom trhu. Ropovod zo západnej Sibíri do Murmanska má aj podporu ruskej vlády. Projekt s účasťou viacerých spoločností by sa mal stať skutočnosťou v roku 2007.
Na perspektívny rýchlo rastúci čínsky trh sa ropa zatiaľ vozí z juhosibírskeho Angarska v železničných cisternách. Číňania sa pred troma rokmi rozhodli nezvyšovať kapacitu prístavu Dalian, kam sa vozí arabská ropa, pretože počítali s tým, že z Ruska sa vybuduje ropovod, cez ktorý dostanú potrebný objem ropy. Ruská vláda však viac kurizuje s projektom ropovodu do prístavu Nachodka, ktorý by umožnil dodávať ropu nielen do Japonska, ale aj na Taiwan a do Kórey. "No závisí to od rozvoja ropných polí vo východnej Sibíri, ktoré neboli rozvinuté, ba ani preskúmané, zatiaľ sú mnohé iba snom. Zásoby ropy vo východnej Sibíri zatiaľ nepreukazujú, že by jej bolo dostatok na pokrytie týchto trhov. Yukos v prípade trasy do Nachodky nepočíta s dodávkami na tento trh," povedal slovenským novinárom Kanaďan Bruce K. Misamore. Yukos považuje za ekonomický prínos investície 1,7 mld. dolárov do čínskeho ropovodu Angarsk - Dacin a japonský projekt označuje za politický.

Akcionári Yukosu ovládnu aj YukosSibnefť
Akciová spoločnosť Yukos bola založená v roku 1993 so sídlom v Moskve. V spoločnosti Yukos je najväčší akcionár skupina Menatep (60,5 %) a dôchodcovský fond Veterán (10 %), z ktorého sa vyplácajú náhrady penzistom a dlhoročným zamestnancom. Obidva nepriamo ovláda prezident spoločnosti Yukos Michail Chodorkovskij. V Menatepe sám vlastní 9,5 % akcií a ako akcionár ovláda aj fond Special Trust Arrangement, ktorý má v Menatepe 50-percentný podiel. Okrem Chodorkovského sú najväčšími akcionármi Menatepu z manažmentu Yukosu výkonný prezident divízie spracovania a predaja ropy Yukosu Michail Brudno a viceprezident, riaditeľ administrácie Vasilij Šachnovskij, ktorí majú v Menatepe po 7 % akcií. Po dokončení fúzie Yukosu so spoločnosťou Sibnefť, ktorá sa začala v apríli a predpokladá sa jej skončenie za 9 - 12 mesiacov, vznikne najväčšia a najdynamickejšia ropná spoločnosť v Rusku a jedna z najväčších na svete. Terajší akcionári Sibneftu budú mať v novej spoločnosti blokačný 26,1-percentný balík akcií, pričom sa predpokladá, že novú spoločnosť ovládne Menatep so 40 - 45 percentami akcií spolu s terajším yukosáckym fondom Veterán, ktorého podiel v zlúčenej spoločnosti by mal byť 7 %. Čiže dominantní akcionári Yukosu budú dominovať aj v spoločnosti YukosSibnefť. Dnešná spoločná denná produkcia týchto dvoch spoločností predstavuje 2,3 milióna barelov denne, čo je štvrtina celkovej ruskej produkcie ropy.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
19. apríl 2024 01:14