Mliekari volajú po "mliečnej" daňovej reforme

Približne dvadsať najväčších slovenských producentov masla muselo poskytnúť Protimonopolnému úradu SR informácie o vývoji svojich skladových zásob, množstvách vyvezeného masla a objeme jeho výroby. Budú súčasťou previerky, ktorá potvrdí alebo vyvráti, či mliekarne medzi sebou neuzavreli kartelovú dohodu.
Ako naznačil riaditeľ odboru pre dohody obmedzujúce súťaž Ján Šufliarsky, výrobcovia čelia podozreniu, že sa dohodli na koordinovaných vývozoch masla s cieľom umelého vytvorenia jeho nedostatku na domácom trhu s cieľom zdvihnutia cien. Nedostatočná ponuka masla viedla k jeho zdraženiu o 10 až 30 percent. "Zatiaľ sme dostali osem odpovedí, ostatné očakávame do konca tohto týždňa," informuje hovorca úradu Miroslav Jurkovič. Ako dodal, budú sa ich snažiť vyhodnotiť čo najskôr.
Podľa prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) Jána Blcháča je toto podozrenie neopodstatnené. Napríklad Liptovská mliekareň, ktorej šéfuje, neevidovala ku koncu júna žiadne zásoby masla, čo uvedené domnienky vylučuje. Podobný stav predpokladá aj u ostatných producentov.
Dôvod, prečo kvalitné slovenské maslo a v niektorých regiónoch aj smotana celkom vymizli z pultov obchodov, je podľa neho iný. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa aj pre mliekarov otvoril európsky trh, ktorý im umožňuje predávať časť produkcie za lepšie ceny ako na domácom trhu. "Tuzemský trh, na ktorom predávame 80 percent produkcie, je však pre nás rozhodujúci," tvrdí Blcháč a dodáva, že dlhodobo zlá situácia, ktorú zapríčiňuje nielen slabá kúpyschopnosť obyvateľstva a nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ale aj ich neprimerané zaťaženie DPH, vedie mliekarov k vyvážaniu produkcie.
Spracovateľské ceny mliečnych výrobkov v prvom kvartáli tohto roku v medziročnom porovnaní v indexovom vyjadrení vzrástli od 102,95 do 118,32. Spotrebiteľské ceny sa zvýšili pri všetkých sledovaných výrobkoch v indexovom vyjadrení od 103,29 do 120,36. Obchodné rozpätie pri spotrebiteľských cenách bolo pri Eidamskej tehle 29,02 percenta, pri čerstvom masle 19,50 percenta, pri polotučnom mlieku 18 percent a pri tučnom tvarohu 10,16 percenta.
Pre mnohé mliekarne je export východiskom z existenčných problémov, hlavne, keď sa obchod cenovému rastu masla dlho bránil. Ako upozorňuje Blcháč, obchodníci nakupovali maslo aj po 1. máji za 95 až 120 korún za kilogram. Náklady mliekarní na výrobu kilogramu masla sa však pohybujú okolo 140 korún. Mliekarenský zväz s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou preto v súčasnosti rokujú o možnostiach vývozu mliekarenskej produkcie na tretie trhy. Blcháč však upozorňuje, že systém intervenčných nákupov a podpora exportu sú v únii komplikovanejšie a mliekarne by sa na ne nemali úplne spoliehať.
Situácia na trhu sa postupne stabilizuje, obchodníci i spracovatelia uzatvárajú nové dohody a v regáloch obchodov sa opäť objavilo maslo od slovenských producentov. Jeho cena je však v niektorých prípadoch až o tretinu vyššia. Podľa Blcháča je na vine neprimerané daňové zaťaženie. "Napriek vyhláseniam o kompaktnosti daňového systému by sa DPH na mliečne výrobky mala znížiť z 19 na 10 percent. Je to v záujme spotrebiteľov," myslí si prezident SMZ. Usiluje sa o to aj rezortný minister Zsolt Simon.
Zvýšeným cenám živočíšneho masla sa museli prispôsobiť hlavne malí obchodníci, ktorí sú pre nižšie množstvá odkázaní na svojich dodávateľov. Obchodné reťazce majú väčšie možnosti. V sieti Carrefour podľa hovorkyne Jany Havlíčkovej maslo nechýbalo vôbec, pretože keď vypadli domáci zásobovatelia, obrátili sa na zahraničných výrobcov. Podľa nej európsky trh sa začína vyvažovať a je problematické nájsť lacnejších výrobcov. Ak sa im to podarí, opäť budú maslo dovážať. V obchodnom reťazci Coop Jednota nahradili nedostatok živočíšneho masla rastlinným maslom, ktoré doviezli z Poľska. Živočíšne maslo v tejto krajine vykúpili nemeckí obchodníci. V Priore v Banskej Bystrici majú na pultoch tri druhy masla. Niektorí regionálni výrobcovia jeho cenu nezvýšili, iní jednotlivé balenia predávajú za tú istú cenu, ale s nižšou gramážou.

Ceny mliečnych výrobkov stúpajú, ich odbyt klesá
Odbyt mliekarenských výrobkov na domácom trhu v medziročnom porovnaní s výnimkou smotany klesá. Podľa štatistiky ministerstva pôdohospodárstva sa vlani za prvých päť mesiacov predalo 133-tisíc ton mlieka, v tom istom období tohto roka to bolo o 20-tisíc ton menej. O dvetisíc ton je nižší aj predaj kyslomliečnych výrobkov, o vyše tisíc ton aj masla a syrov. Kým priemerná ročná spotreba mlieka na obyvateľa v SR dosahuje 70 litrov, v "starých" krajinách Európskej únie je to viac ako 95 litrov. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych produktov (17,6 ku 13,5 litra), masla (4,4 ku 3 kilogramom) i syrov, ktorých Slovák skonzumuje ročne takmer o desať kilogramov menej.