Každý deň ráno vynáša pán Čang Ťün-wen z mesta Feng-tu z domu, v ktorom býva dlhšie ako tridsať rokov, stolček a drevené kreslo. Na stolček postaví zrkadlo, vedľa tašku s náradím. Holičstvo pána Čanga je pripravené na prevádzku.
Za káričkou naloženou skromným tovarom, cigaretami, fľašami s vodou a varenými vajcami, postávajú manželia. Všade okolo dlhej lávky, ktorá spája nábrežie mesta Feng-tu s prístavným mostíkom na rieke Jang-c´-ťiang (Dlhej rieke) čmudia kotlíky s varenými rezancami a kuracím mäsom, postávajú trhovníci. Väčšinou starší ľudia. Feng-tu je pravidelnou zastávkou pre lode, ktoré vozia výletníkov, ktorí chcú vidieť najväčšiu atrakciu Dlhej rieky, Tri rokliny. Katarakty, ktorými si legendárna rieka preráža cestu k rovine a k moru. Čo keby sa niektorý z turistov chcel dať ostrihať, kúpiť si cigarety, niečo zajesť...
Sociálne inžinierstvo
Obchody veľmi nejdú. Ale to asi tak neprekáža. Pán Čang je starý, ostatní trhovníci tiež. Koľko toho starí ľudia potrebujú? Skôr než obchody potrebujú tento svoj mikrokozmos. Susedov, s ktorými sa dá porozprávať o všetkom možnom. Istotu stretnutí. Že si majú s kým vypiť šálku čaju. To všetko na brehu rieky, o ktorej nejaký mudrc povedal, že stačí len dostatočne dlho posedieť na jej brehoch, aby pozorovateľ poznal, čo je život.
Mladí už odišli z mesta preč. A tiež dni pána Čanga, ktorého som videl prvýkrát a zrejme naposledy pred tromi rokmi, aj ostatných trhovníkov na brehu Jang-c´-ťiang v meste Feng-tu, sú zrátané. V sobotu 1. júla o deviatej hodine ráno sa uzatvorilo 19 z 22 oceľových vrát výpustí na priehrade Tri rokliny, asi 40 kilometrov nad mestom I-čchang. Voda za priehradou stúpa každý deň o štyri až päť metrov. Ťažko povedať, kedy sa voda jazera, ktoré má byť dlhé vyše šesťsto kilometrov, priblíži k Feng-tu. V každom prípade však zmizne pod vodou. Rovnako ako ďalších stopäťdesiat väčších miest a mnoho dedín. Domovy stratí asi 1,2 milióna obyvateľov.
Pán Čang už vie, čo bude. Odsťahujú sa do jedného z panelákov, ktoré stoja nad úrovňou záplavy vyznačenej všade okolo rieky bielymi trojuholníkmi vysoko na svahoch. Kam pôjdu tí starí manželia s káričkou? Niekde k Šanghaju? (Ak budú mať šťastie.) Alebo niekde hlbšie do hôr? Sociálne inžinierstvo neberie ohľad na osudy ľudí. Presné štatistiky neexistujú alebo nie sú prístupné. Ale podľa odhadov čínskych odborníkov muselo od roku 1949 opustiť svoje domovy kvôli novým priehradám už desať miliónov ľudí.
Keď technika víťazí
Technici sú nadšení. "Do štrnástich dní dosiahne hladina za hrádzou kótu 135 metrov. Výškový rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou potom bude 65 metrov. Najväčšími plavebnými komorami na svete s piatimi stupňami preplávajú prvé lode, 26 turbín roztočí generátory," povedal jeden z technikov čínskym reportérom v pamätný deň, 1. júla 2003, keď sa skončila druhá etapa výstavby najväčšej priehrady na svete a voda začala stúpať. Po roku 2009, keď sa má priehrada dokončiť, budú Tri rokliny dodávať ročne až 84 miliárd kW elektrickej energie pre rozvoj veľkej časti Číny.
To je jedna strana mince. Od mora až do miliónového mesta Čhung-čchingu budú môcť plávať lode zo Šanghaja, ktorý je centrom hospodárskeho boomu Číny, lode s nosnosťou až desaťtisíc ton. Dnes sa úzkymi roklinami a divokým prúdom prebíjajú oveľa menšie nákladné lode. Jang-c´-ťiang má byť osou blahobytu.
Napriek tomu je nadšenie, dokonca aj na oficiálnych miestach, tlmené. Pripúšťa sa, že dnes už by taká megalomanská stavba, ktorá mala Čínu vyjsť na 25 miliárd dolárov, neprešla. "Radšej by sme premýšľali o sérii menších nádrží nielen na Dlhej rieke, ale aj na ich prítokoch," povedal mi pred tromi rokmi jeden z manažérov stavby. Ale ďalej bol už veľmi, veľmi zdržanlivý.
Stratená minulosť
Pod vodou nezmiznú len mestá a dediny, ale aj veľký kus čínskej histórie. Napríklad 1 271 zistených archeologických nálezísk. Odborníci dokonca tvrdia, že ich je vyše dvetisíc. Archeológovia sú zúfalí. "Dostali sme sa až ku kultúre Ta-si," povedal mi jeden archeológ. "Šesť metrov pod povrchom sme narazili na jemne opracované kamenné nástroje a elegantnú keramiku. To všetko je staré asi šesťtisíc rokov. Koľko takých nálezísk je okolo rieky?" Len pokrčenie ramenami.
Od roku 1995 sa na záchranné archeologické práce v záplavovej oblasti priehrady vyhradilo len 37,5 miliónov dolárov. Na porovnanie: len na záchranu jediného egyptského chrámu, Abú Simbelu ohrozeného zatopením vodami priehrady v Asuáne na Níle, sa vynaložilo vyše 40 miliónov dolárov. Z aj tak skromnej sumy na archeologický výskum si ešte odhryzli úrady, ktoré zo svojej vôle časť peňazí previedli na konto nákladov spojených s presídľovaním ľudí.
Zoznam toho, čo Čína a s ňou aj celý svet stratí, je dlhý, predlhý. Úplne zmiznú doklady o živote prastarej kultúry Ba, ktorá žila v oblasti Troch roklín v dobe od r. 2100 do r. 220 pred n. l. Ľudia tejto kultúry svojich nebožtíkov pochovávali v rakvách v tvare člnov a vybavili ich na cestu do záhrobia pekne opracovaným bronzovým náradím a zbraňami. To, čo sa podarilo zachrániť, svedčí o tom, že ľudia kultúry Ba žili vo vyspelom štátnom celku, boli remeselne zručnejší ako ich súčasníci inde. Podarilo sa spracovať len niekoľko nálezísk. Ostatné zmiznú pod vodou.
Inou ohrozenou pamiatkou sú sochy Budhu vytesané do skalných výklenkov. Kedysi k nim smerovali cesty dômyselne vedené po koloch zapustených do zrázov, po stáročia k nim putovali pútnici z celej Číny. Stovky chrámov. Pod vodou zmizne aj starobylé mesto Fen-Die, metropola Číny v období Bojujúcich štátov (722 - 221 pred n. l).
"Kultúrne straty prevyšujú materiálne škody," tvrdí jeden z odborníkov, ktorí sa zúčastnili na záchranných archeologických prácach v Troch roklinách, Jdou Bejčchao. "Identita Číny stojí a padá s jej históriou," povedal v internetovej diskusii. "Sme hrdí na to, že sme krajinou s najstaršou a doteraz žijúcou kultúrou na svete. Izrael je jedinou krajinou, ktorá by nám azda mohla konkurovať. Veľká časť z toho, na čo môžeme byť hrdí, teraz zmizne."
Pod vodou zmizne i veľa prírodnej krásy, Tri rokliny sú popri Veľkom čínskom múre a medveďoch panda považované za jeden z najcharakteristickejších znakov Číny. Roklina Čhu-tchang dlhá osem kilometrov, štyridsaťkilometrová roklina Wu-sia a nakoniec roklina Si-ling, ktorej sedemdesiat kilometrov dlhý a uzučký kaňon sa ponára do šera aj za bieleho dňa. Niekde sú zrázy nad riekou vysoké až deväťsto metrov. V roklinách kolíše výška hladiny aj o päťdesiat metrov. To všetko vytvára bizarné tvary.
Iste aj po napustení priehrady zostanú zrázy a skaly, ale bez rútiacich sa vôd a vírov Jang-c´-ťiang stratí veľa zo svojej dramatickej veľkoleposti.
Namiesto jazera: gigantická stoka?
Čínske médiá dostali príkaz, aby o priehrade písali len kladne. Aj napriek tomu sa písalo o tom, že veľká časť v záplavovom území je kontaminovaná. Nikto sa až do poslednej chvíle nestaral o to, čo je pod základmi zrúcaných tovární, v stovkách kilometrov kanalizačných sietí zanikajúcich miest. V priehrade sa ocitnú milióny suchých záchodov, zvyšky z bitúnkov a hory komunálneho odpadu, množstvo cintorínov a veľa čerpacích staníc pohonných látok.
Tesne pred uzavretím výpustí priehrady rozsypali robotníci na brehoch 120 ton jedu proti hlodavcom. Podľa správ v najväčšom čínskom denníku má jed zabrániť tomu, aby potkany a ostatné hlodavce utekali pred stúpajúcou vodou do vyššie položených sídlisk. Mŕtve zvieratá mali byť zozbierané a spálené. Podľa očitých svedkov však ľudia hádžu mŕtve zvieratá späť do rieky.
Ekologická aktivistka Tai Čhing upozornila nemeckú televíznu stanicu ZDF na ďalší problém: Dlhá rieka nesie milióny ton zeminy. "Len čo sa zníži rýchlosť prúdu, začne sa zemina usadzovať a nádrž sa zanesie." Technici však tvrdia, že si s problémom dokážu poradiť.
"Iste, pre ochranu životného prostredia v súvislosti s priehradou sa robí veľa," hovorí Lei Cheng-šun z univerzity v Čhung-čchingu. "Ale ktovie, aké jedy ešte v zemi zostali?"
Veď aj správne stredisko Čhung-čching zatiaľ čistí len päť percent svojich odpadových vôd. Pritom ide o mesto s viac ako miliónom obyvateľov a rastúcim priemyslom. V jeho spádovej oblasti žije tridsať miliónov ľudí. Teraz tam má byť postavených pätnásť čistiarní odpadových vôd za pol miliardy dolárov. Polovicu má dať Svetová banka. Príliš málo a príliš neskoro...
Vraždiaca rieka?
Pod priehradou Tri rokliny sa začína rovina tiahnuca sa dvetisíc kilometrov až k ústiu do mora. Je to jedna z najúrodnejších oblastí Číny. Na jednom štvorcovom kilometri žije v priemere až tisíc ľudí. Rieka je hlavným zdrojom ich obživy. Ale často tiež vraždí.
V roku 1931 a potom o štyri roky neskôr sa Dlhá rieka rozbesnila a pri katastrofálnych záplavách zahynulo zakaždým okolo stopäťdesiattisíc ľudí. V roku 1954 rieka zabila 35-tisíc ľudí.
Naposledy vážne zahrozila v auguste roku 1996: katastrofe zabránilo len nasadenie dvestotisíc vojakov a miliónov civilistov, ktorí spevňovali a zvyšovali hrádze. Jang-c´ťiang, rieka dlhá 6 300 kilometrov, vedie každý rok do mora okolo 450 miliárd kubických metrov vody. Ale prietoky sú nevyrovnané. V zime riekou priemerne preteká asi tridsaťtisíc kubických metrov za sekundu. V lete, keď sa topia vysokohorské ľadovce a sneh, a pri silných dažďoch sa môže prietok zdvihnúť aj na stotisíc kubických metrov za sekundu. Konštruktéri priehrady Tri rokliny tvrdia, že zdrž dokáže zadržať aj storočnú vodu bez toho, že by povolili ochranné hrádze pod priehradou.
To, že krajina okolo rieky potrebuje protipovodňovú ochranu, nepopierajú ani kritici diela, no aj tu by podľa ich názoru pomohli menšie priehrady stavané nielen na Dlhej rieke, ale tiež na jej prítokoch. Na sťažnosti je však neskoro. Voda za priehradou už stúpa - a s tým prišli aj prvé varovné zvesti. V priehrade sa objavili jemné trhliny. Pod priehradou museli vysťahovať niekoľko dedín, pretože došlo k podmáčaniu ochranných hrádzí. "Všetko máme pod kontrolou," tvrdia úrady. Na opravách už pracujú špecialisti... Jednoducho bod, z ktorého už niet návratu, bol prekročený. Do konca roku má celé záplavové územie zostať bez života.