Právo
Ešte než sa rozleteli vzácni hostia pražského summitu NATO do všetkých svetových strán bolo jasné, že k dlho ohlasovanej historickej udalosti skutočne došlo. V meste, kde sa po páde berlínskeho múru skončili dejiny Varšavskej zmluvy, prestala fakticky existovať aj Severoatlantická zmluva. Hlavným inšpicientom pražského summitu bol americký prezident Bush, ktorý má teraz jediný, v programe summitu oficiálne neuvedený cieľ -- ťaženie proti Iraku. Na to však európske štáty NATO nepotrebuje. Základnú strategickú podporu našiel v Petrohrade u "priateľa" Vladimira Putina. Ten sa uspokojil s uistením, že po ovládnutí irackých ropných zdrojov nenechajú Američania príliš klesnúť cenu strategickej suroviny, aby naštartovali svoju ekonomiku. Mohli by tak potopiť ruskú ekonomiku. Hovorí sa, že obaja muži sa dohodli nie na 13, ale na 25 dolároch za barel. A šéfa NATO Robertsona k tomu nepotrebovali. Odumretému NATO prisúdili USA jedinú politickú úlohu: presadzovať americké záujmy vo svete. Jednotky rýchlej reakcie udrú kdekoľvek bez súhlasu cieľového štátu, Amerika im dodá vojenskú silu a Európa sa stane upratovačkou trosiek.
(Tak nám zabili NATO, Martin Hekrdla, 26. 11.)
Economist
Pokiaľ ide o vojenské kapacity, so Spojenými štátmi sa môže v Európe porovnávať len Británia a v menšej miere Francúzsko. USA navrhli vytvoriť nové jednotky rýchleho nasadenia, ktoré by mali 21 000 vojakov a boli by schopné zasiahnuť v priebehu niekoľkých dní a bojovať až niekoľko týždňov, než dorazia posily. Európska únia má však stále problémy s tým, ako dať dohromady vlastné sily rýchlej reakcie v počte 60 000 mužov. Aj keď sa medzi európskymi štátmi z času na čas vyskytujú rozpory, pokiaľ ide o nasadenie vojenských síl v zahraničí, Európania už tu i tam dávajú o sebe vedieť a objavujú sa na rôznych miestach ďaleko od domova tak v Afrike či Východnom Timore, alebo naháňajú Al-Kajdu v Afganistane. Lenže aj po summite NATO v Prahe je jasné, že Európa bude vydávať na obranu oveľa menej než Amerika a bude za ňou stále zaostávať.
(Síce väčšie, ale rozdelené NATO, 22. -- 29. 11.)