Ich platy sa totiž zo zákona každoročne automaticky upravujú podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak si chcú poslanci platy zmraziť, musia tak urobiť pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok. Podobným návrhom ako v Smere sa vážne zaoberajú aj poslanci KSS.
Prečo áno, prečo nie
Poslanci, ktorí presadzujú zmrazenie platov ústavných činiteľov, argumentujú zlou sociálnou situáciou obyvateľstva. Predseda klubu poslancov KSS Vladimír Ďaďo za argument na zmrazenie platov ústavných činiteľov považuje fakt, že poslanci mesačne inkasujú výrazne viac ako je priemerná mzda na Slovensku. "Platy ústavných činiteľov sa budú zvyšovať od januára, ale valorizácia dôchodkov je naplánovaná o pol roka neskôr," zdôraznil Šulaj. Oponenti, naopak, poukazujú na fakt, že priemerná mzda v národnom hospodárstve pomaly rastie, a tak si zaslúžia viac peňazí aj poslanci a členovia vlády, ktorí sa o zmeny v ekonomike tiež trochu pričinili. "Mechanizmus úpravy našich platov považujem za spravodlivý, nechápem, prečo o tom musíme každý rok rokovať," odmietol debatu o zmrazení platov poslanec za SMK Zsolt Komlósy. Argumentuje aj tým, že kúpyschopnosť a spotreba obyvateľstva rastú. Predseda klubu poslancov KDH Pavol Minárik považuje návrh na zmrazenie platov za populizmus. Je ochotný diskutovať o koeficiente, ktorým sa upravuje plat poslancov - odmenu vo výške trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve považuje za spravodlivú.
Signály voličom
Politológ Marek Rybář priznáva, že argumentácia odporcov zmrazenia platov má racionálne jadro, keďže ide o systémové opatrenie, pri ktorom nie sú stanovené žiadne výnimky medzi ústavnými činiteľmi. Pochybuje však, že sa bude páčiť voličom. Rybář upozorňuje, že politici sa snažia upútať pozornosť a téma zmrazenie platov je celkom dobrý signál. "Podpora voličov sa však získava dlhodobo, a tak podobné iniciatívy preferenciám žiadnej strany nepomôžu," zdôraznil. Sociológ Martin Slosiarik je presvedčený, že téma zmrazenia platov má "populistické pozadie", pričom však voliči na argumentáciu podobného charakteru už veľmi nereagujú.
Repete nebude
Pred pár mesiacmi predložilo do parlamentu návrh zmraziť valorizáciu platov na rok 2004 Slobodné fórum - vtedy neuspeli. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic vtedy upozornil, že na platy poslancov sú nadviazané aj platy sudcov a prokurátorov a je "na hranici ústavnosti". Podľa poslankyne Ľubice Navrátilovej (SF) aj z tohto dôvodu prípadnú úpravu platov ústavných činiteľov treba riešiť komplexnejšie. Samotná Navrátilová nemá problém s výškou základného platu, ale najmä s paušálnymi náhradami. "Aj vďaka nim dostávam 62-tisíc čistého," tvrdí. Návrhy na zmrazenie platov ústavných činiteľov považuje Navrátilová za zbytočné - podľa nej totiž nemajú šancu na úspech.
Ako sa určujú platy niektorých ústavných činiteľov:
Poslanec NR SR: 3-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve (dnes teda poberajú 43 400 Sk)
Prezident: 4-násobok platu poslanca (173 600 Sk)
Člen vlády: 1,5-násobok platu poslanca (65 100 Sk)
Sudca Ústavného súdu: 1,3-násobok platu poslanca (56 400 Sk)
Predseda NKÚ: 1,5-násobok platu poslanca (65 100 Sk)
Generálny prokurátor: 1,3-násobok platu poslanca (56 400 Sk)
Sudcovia: rovnaký ako plat poslanca (43 400 Sk)
Poznámka 1 : Dnes je priemerná mzda v národnom hospodárstve 16 300 Sk - poslanci by mohli inkasovať 48 900 Sk
Poznámka 2: okrem platu majú ústavní činitelia zo zákona nárok na funkčné príplatky (0 až 22 500 Sk), paušálne náhrady (0 až 80 percent platu) a náhrady ďalších výdavkov (nie je vyčíslené)
Zdroj: Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR a ŠÚ SR