Kanada je druhou najväčšou krajinou na svete, hneď po Ruskej federácii. Na jej území však žije len jedna pätina populácie Ruska. Skoro 90 percent Kanaďanov žije v okruhu 200 kilometrov od hraníc s USA. Vývoj v Spojených štátoch, ktoré sú hlavným obchodným partnerom Kanady, má najväčší vplyv na jej ekonomický rast.
Kanada patrí medzi najmenej nákladné štáty na podnikanie oproti, napríklad, Nemecku alebo Japonsku. V porovnaní miest s počtom obyvateľov nad dva milióny je najvhodnejším miestom na podnikanie Montreal, po ňom Toronto a až na treťom mieste je zástupca Európy, Manchester.
Kanada je prosperujúcou trhovou ekonomikou, ktorá vlani vzrástla o 3,3 percenta. Podieľali sa na tom takmer všetky zložky hrubého domáceho produktu, výnimku tvorili len rezidenčné investície a priemyselná výstavba. Od začiatku tohto roka sa Kanada už pohybuje medzi rastom a poklesom. V prvom štvrťroku tohto roka predstavoval rast HDP 2,4 percenta, avšak v dôsledku BSE, vírusu SARS a ničivým požiarom v provincii Britská Kolumbia osciloval ekonomický rast krajiny v druhom štvrťroku okolo nuly.
Miera inflácie bola koncom septembra na úrovni 2,2 percenta. Cieľom menovej politiky Kanadskej centrálnej banky je udržať inflačné rozpätie v intervale 1 až 3 percentá. Bank of Canada svojimi opatreniami najmä v roku 2001 pomáhala stimulovať ekonomický rast a snažila sa zabrániť hroziacej recesii. S týmto cieľom v roku 2001 deväťkrát znížila kľúčovú úrokovú sadzbu. Naproti tomu v roku 2003 na to, aby udržala inflačný vývoj pod kontrolou, zvýšila úrokové sadzby. Tento rok by sa mala inflácia pohybovať na úrovni 1,5 percenta.
V septembri Kanada pokračovala v tvorbe nových pracovných miest, miera nezamestnanosti preto v tomto období stagnovala. V Kanade sa v tomto roku vytvorilo celkovo 98-tisíc pracovných miest. Aj napriek tomu, že ide o pozitívny jav, tento počet je oveľa nižší než vlani, keď sa za prvých deväť mesiacov v krajine vytvorilo 434-tisíc nových pracovných miest. K poklesu došlo hlavne v leteckom a elektrotechnickom priemysle. Nové pracovné miesta sa vytvárali v oblasti služieb a stavebníctve.
Tradične v prebytku
Kanada už tradične vykazuje aktívne saldo obchodnej bilancie hlavne vďaka vysokého prebytku s USA. Za minulý rok predstavoval prebytok 47,7 miliardy kanadských dolárov, pričom medziročne klesol o 21,7 percenta. Pod pokles prebytku obchodu sa okrem rastu mimoamerického importu podpísal aj mierny pokles exportu do USA, hoci práve do štátov smeruje 87,1 percenta celkového kanadského vývozu.
Hlavnými vývoznými komoditami Kanady sú motorové vozidlá a ich časti, zemný plyn, ropa, koľajnice, drevo, minerály, novinový papier, lietadlá a ich súčasti, chemikálie, elektrická energia a motory.
Severoamerická zóna voľného obchodu NAFTA, ktorá zahŕňa Kanadu, Mexiko a USA, podporila prudký rozvoj kanadskej ekonomiky, hoci niektoré kroky zo strany Spojených štátov, akým bolo, napríklad, zavedenie mimoriadnych ciel na export stavebného dreva a zvýšenie dotácie pre domácich farmárov, zhoršili vzájomné vzťahy.
V zásobách ropy je Kanada na druhom mieste hneď po Saudskej Arábii. Na jej severe, v provincii Alberta, sú 50 metrov pod povrchom obrovské ložiská ropných pieskov, v ktorých by sa malo podľa odborníkov nachádzať 1,7 až 2,5 milióna barelov bitúmenu, hustej ropy. Zatiaľ sa z nich však dá priemyselne vyťažiť len 10 až 20 percent.
Nový imigračný zákon
Kanadský minister pre imigráciu a občianstvo Denis Coderee ohlásil úpravu bodovacieho systému pre žiadateľov v kategórii ekonomických imigrantov, ktorá výrazne mení situáciu pre väčšinu záujemcov o vysťahovanie do Kanady. Až do 18. septembra musel žiadateľ dosiahnuť minimálne 75 bodov, no podľa nových pravidiel sa hranica znižuje na 67 bodov. Opatrenie sa vzťahuje na každého, kto podal žiadosť o trvalý pobyt v Kanade po 1. januári 2002 v prípade, že jeho žiadosť ešte nebola spracovaná. Krajina má v prvom rade záujem o kvalifikovaných odborníkov prevažne s vysokoškolským vzdelaním. Dnes tu žije podľa odhadov viac než 100-tisíc slovenských prisťahovalcov. V najnovšej vlne slovenskej imigrácie po vzniku samostatnej republiky sa zvýšil počet slovenských imigrantov najmä so vzdelaním v oblasti informačných technológií. Ročne sa do Kanady prisťahuje v priemere asi 200 Slovákov.
Ekonomické ukazovatele
1998 1999 2000 2001 2002
Rast HDP (%) 3,3 4,5 4,4 1,5 3,3
Miera inflácie (%) 1 1,5 1,3 2,5 2,3
Miera nezamestnanosti (%) 7,6 7,2 6,8 8 7,7
Rast exportu (%) 6,8 11,5 16,3 2,5 -1,8
Export (mld. CAD) 318,4 355,1 412,9 402,4 396,3
Import (mld. CAD) 298,4 320,4 356,9 343,1 348,7
Základné údaje o krajine
Rozloha 9 970610 km2
Počet obyvateľov 31 081 900
Hlavné mesto Ottawa
Mena Kanadský dolár (CAD)
Úradný jazyk Anglický, francúzsky
Štátne zriadenie Federácia s prvkami konštitučnej monarchie
Usporiadanie Federálny štát s 10 provinciami a 3 teritóriami
Hlava štátu Britská kráľovná Alžbeta II, ktorá menuje generálneho guvernéra - v súčasnosti Adrienne Clarkson
Najvýznamnejšie kanadské spoločnosti
Spoločnosť Zameranie
Nortel Networks Corp. najväčší producent telekomunikačných zariadení na svete
Bombardier producent železničných vozňov, koľajovej techniky a lietadiel
Telesystems International Wireless telekomunikácie
Alcan druhý najväčší producent hliníka na svete
Air Canada najväčší letecký prepravca v krajine