Strana Smer v sobotu zmenila stanovy -- a dalo by sa povedať, že neuveriteľne výstižným spôsobom. Jej plné meno bude znieť Smer (tretia cesta). Nie sú ani tak dôležité problémy gramatické (ako tento zaujímavý názov skloňovať), ani absurdita, že plné meno je zároveň skratkou názvu (kam s tým v novinách?) Dôležitý je fakt, že pôvodná charakteristika strany -- strana tretej cesty -- sa dostala priamo do názvu, a to v zátvorke. Skutočná orientácia politického subjektu je stredoľavicová. Ba podľa predsedu takou vždy aj bola, prejavovalo sa to v praxi a v zahraničných kruhoch, v ktorých si hľadala partnerov. R. Fico priznal to, čo bolo známe už dávno: definovanie sa ako strana pragmatických riešení bolo len úskokom na sympatizantov, ktorých by deklarovanie sa ako ľavice odstrašilo. Bude len na nich, ako sa s tým vyrovnajú. Jediný hlas, ktorý mierne protestoval proti takto jednoznačnému definovaniu a poukázal na fakt, že časť členov nie je ľavicovo orientovaná, R. Fico zmietol zo stola. Na ostatných, v súčasnosti už mimoparlamentných ľavicových stranách zasa bude, ako sa situácii prispôsobia. Či budú nasledovať SOP, ktorá spáchala eutanáziu, alebo sa budú trápiť bez financií a na okraji záujmu médií -- a ak budú chcieť niečo presadiť, budú musieť spolupracovať so Smerom s vedomím, že táto strana si za to prisvojí najväčšie zásluhy. Ku cti predsedov SDĽ aj SDA Ľubomíra Petráka aj Milana Ftáčnika treba povedať, že si vybrali druhú možnosť.
Sebavedomie potvrdeného predsedu Smeru Roberta Fica pri presadzovaní straníckej línie je úplne oprávnené: stanovy strany si ušil doslova na mieru. Závažná je napríklad úloha tzv. zakladajúcich členov strany, teda členov, ktorým tento štatút schválilo predsedníctvo. Nemusíme pochybovať o tom, že ide o osoby, ktoré stáli pri predsedovi od samotného začiatku a o ktoré sa môže bezvýhradne oprieť. Prítomnosť a podpora nadpolovičnej väčšiny týchto členov je nevyhnutná pre uznášaniaschopnosť snemu a prijatie právoplatného rozhodnutia snemu vrátane voľby členov predsedníctva. Samozrejme, takáto štruktúra nemôže vydržať desaťročia, lenže s tým asi nikto ani neráta. To vyvoláva otázky o skutočnom dôvode vzniku tejto strany -- napríklad či nejde o objednávku niektorých podnikateľských a lobistických skupín. V súčasnosti to však plní účel. Pokus o demokratizáciu v podobe návrhu, aby bola pozícia otcov -- zakladateľov zrušená, R. Fico rozhorčene odmietol s varovným poukazom na osud iných strán, ktoré sa rozpadli vinou súperenia jednotlivých krídel. O tom, že Smer je strana, budovaná zhora nadol, svedčí tiež ustanovenie, podľa ktorého predsedov krajských aj okresných organizácií volí a odvoláva predsedníctvo strany -- teda nie členská základňa. Predsedovia krajských organizácií sú však zároveň členmi predsedníctva. Hovorí sa tomu manažérsky prístup k riadeniu strany. V skutočnosti to však pripomína dobu spred roku 1989 -- aj vtedajšia rozhodujúca sila spoločnosti bola postavená na rozhodnutiach zhora. Do dokonalosti by tento stav doviedlo ustanovenie, podľa ktorého delegátov snemu navrhuje a volí predsedníctvo...
Z tohto uhla pohľadu treba konštatovať, že zmena názvu strany Smer odráža skutočný stav vecí. Tretia cesta ostala niečím v zátvorke, teda niečím, čo si vlastne už ani netreba príliš všímať.
StoryEditor