O nasýtenom roztoku sme sa učili na fyzike niekedy v piatej triede. Do pohára vody sypete soľ a miešate. V istom momente sa prestane roztápať. To má voda "soli po krk". Už neprijme ani zrniečko. Viac sa v pohári už neroztopí.
Takto sa sýti aj bratislavská doprava. V jej pohári sa ešte rozpustí sem-tam nejaké to auto. Ale sú križovatky, ktorých priepustnosť sa už roky nezvyšuje. Hoci počet áut a vodičov rastie.
"Dopravní inžinieri pred rokom 1989 netušili nič o zmenách, ktoré Slovensko čakajú," hovorí Vladimír Mikuš, vedúci oddelenia dopravného plánovania a riadenia dopravy bratislavského magistrátu. Nepočítali s kapitalizmom, súkromnými firmami, referentskými autami, rodinami s výbornými príjmami, zónami bývania za mestom.
Ale stalo sa. Z provinčného hlavného mestečka sa postupne stáva veľkomesto. Aspoň v súvislosti s počtom osobných áut na cestách. V rokoch 1990 až 2000 ich pribudlo 77 percent, zo 100-tisíc na 177-tisíc. Všetkých (nielen osobných) - 62 percent, na celkových 199-tisíc. V deväťdesiatom roku pripadalo jedno auto na štyroch Bratislavčanov, o desať rokov neskôr na dvoch. "Podľa pôvodných prognóz mal byť tento stupeň automobilizácie v roku 2030," hovorí Karol Kolada, námestník primátora.
Ako sa menili cesty? "No rozhodne sa nerozširovali a nepredlžovali týmto tempom," hovorí Mikuš. "A ak by sme to zobrali dodnes, významnou zmenou bol len diaľničný úsek Mierová - Senecká."
Preto sa po meste jazdí tak, ako sa jazdí... "A tlak na dopravu je stále," zdôrazňuje Kolada. Cez deň v centre, večer na miestach, kde chcú ľudia parkovať.
Vypredaný asfalt. V roku 1990 po Prístavnom moste prešlo denne 25-tisíc áut, o desať rokov neskôr - 86-tisíc, a to ešte nejestvovala diaľnica Mierová - Senecká. Bajkalská "...
Zostáva vám 85% na dočítanie.