Mladí i starí práceschopní občania by mali mať podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka úžitok z novely Zákonníka práce (ZP), ktorú v pondelok predložil sociálnym partnerom. Mladí by totiž podľa nej rovnako ako všetci ostatní zamestnanci mali mať zákonný nárok na päť týždňov dovolenky a občania, ktorí sú už v dôchodku, ale ešte vládzu a chcú pracovať, by mohli uzatvárať opakovaný pracovný pomer na určitý čas, aj keď poberajú starobný dôchodok. Novela by mala uspokojiť aj tých zamestnancov, ktorým pre ich potreby nestačí mzda za prácu v riadnom pracovnom čase a chcú robiť aj počas svojho voľna. Na 250 hodín ročne sa totiž po dohode so zamestnancom zvýši rozsah nadčasovej práce. Ďalších 150 hodín nadčasov bude môcť zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Potešia sa pravdepodobne aj občania, ktorí chcú pracovať bez obmedzovania u viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas u jedného zamestnávateľa pritom ZP vymedzuje na 48 hodín týždenne a zároveň zavádza aj možnosť zamestnávať pracovníkov v kratšom pracovnom čase, napríklad do 15 hodín týždenne. Najmä pracoviskám s osobitným režimom, napríklad v zdravotníctve, kultúre či poľnohospodárstve, sa vychádza v ústrety ustanovením možnosti pružnejšieho pracovného času.
Menej radosti však zrejme prinesie novela zamestnancom, ktorí majú problémy s disciplínou. Navrhuje totiž suspendovať zamestnanca, nielen ak je obvinený zo závažného trestného činu, ale už aj pri podozrení zo závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom suspendovania (teda nie okamžitej výpovede) ešte pred dokázaním viny zamestnanca by v tomto prípade mal byť fakt, že ďalším výkonom práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa. Počas obdobia, v ktorom je suspendovaný, by mu mal zamestnávateľ vyplatiť len polovicu mzdy. Keby sa však preukázala zamestnancova nevina, musel by mu zamestnávateľ vyplatiť druhú polovicu dodatočne. Nový prvok do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi môže priniesť predĺženie skúšobnej lehoty na pol roka. Zo ZP sa vypúšťa ustanovenie o náhrade mzdy pre zástupcov odborov od zamestnávateľa, pretože by to zvyšovalo náklady podniku. Zmeniť by sa mala aj povinnosť zamestnávateľa zriadiť zamestnaneckú radu v podniku, ktorý má viac ako 20 zamestnancov, na dobrovoľnú možnosť zriadiť ju na žiadosť zamestnancov tam, kde pracuje vyše 50 zamestnancov. Takáto organizácia či podnik by zároveň mal mať možnosť ustanoviť zamestnaneckého dôverníka. Novela ZP by mala zrušiť nemožnosť vzájomného zamestnávania manželov, ale aj nemožnosť paralelného pôsobenia zamestnaneckých rád a odborových organizácií v jednom podniku.