-- tak náš ľudu upravil Pavlovu myšlienku z druhého listu Solúňanom (Kto nechce pracovať, nech ani neje -- hl. 3, 10) vyslovenú o nevyhnutnosti práce.
Biblické poslanie človeka podmaniť si prácou zem je sformulované v zrnkách ľudovej múdrosti: Robota je mati života; nehanba pracovať, ale kradnúť.
Túto životnú filozofiu vyjadril náš ľud aj mnohými inými prísloviami, ako Kto chce žať, musí siať. -- Kto chce jadro, musí orech prehrýznuť. -- Kto chce jesť, musí liezť. -- Kto chce rybu chytiť, musí ísť do vody -- bude radšej vši pásť a holú labu lízať, ako by mal pracovať.
Ľud ostro posudzuje toho, kto robí nepotrebnú, zbytočnú, bezvýslednú robotu.
O takom človeku vraví, že vodu košom naberá; leje vodu do Dunaja; vozí drevo do hory.
Ešte prísnejšie sú ľudové výroky o človeku, čo má obidve ruky ľavé a chytá robotu za tenší koniec. Ten gazduje od desiatich k piatim, či od tisíca ku stu, a preto jeho gazdovstvo ide dolu vodou. O takom sa ironicky hovorievalo, že sa dostal z koňa na somára, že predal voly, kúpil soli, alebo aj predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.
I dnes platí, že nikomu nepadajú pečené holuby do úst, že nič nepadá z oblakov, že bez práce nie sú koláče.
Odjakživa sa vie, že ruka bez roboty, upadá do psoty. Zle sa darí tomu, čo sa ani prstom roboty nedotkne a ani slamu krížom nepreloží. Lenivca treba tlačiť do roboty ako mechúr do vody. Ten bude radšej vši pásť a holú babu lízať "ako by mal pracovať."
A akéže sú dôsledky lenivosti a odťahovania sa od roboty?
Neznámy veršotepec zo západného Slovenska (jeho pôvod prezrádza západoslovenské slovo slíže) to vyjadril takto: Kto robil, zarobil, má na stole slíže; kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
StoryEditor