Ako pracuje Európska únia? Ako šéfovia štátov a vlád prijímajú na summitoch rozhodnutia, ktoré nadlho ovplyvnia životy Európanov? Svetlo do zákulisia európskej politiky nedávno priniesol dokumentárny film, ktorý odvysielala dánska televízia. Jeho autorom je Christoffer Gulbrandsen, ktorý vlani sledoval s digitálnou kamerou v ruke dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena. Dánsko bolo v druhej polovici minulého roka predsedajúcou krajinou únie. Film vznikol s Rasmussenovým súhlasom a kameraman mal prístup na všetky jeho stretnutia s európskymi politikmi.
"Nie, nie, nie. Politicky to nemôžem. Už som ráno zrušil dve stretnutia s farmármi, budú nahnevaní. Môžem prijať všetko, ale nemôžem sa vrátiť s neistotou," hovorí francúzsky prezident Jacques Chirac a hrozí pritom ukazovákom. O chvíľu stojí pri dánskom premiérovi a objíma ho okolo ramien. "Už som o tom hovoril s Verheugenom (komisár EÚ pre rozšírenie), chápe to veľmi dobre," tvrdí Chirac. Úsmev, a obaja muži sa rozchádzajú. Kamera sa zameria na nemeckého kancelára Gerharda Schrödera s telefónom v ruke. "Chirac je neústupný, Schröder bude musieť akceptovať dohodu. Dotácie poľnohospodárom sa nebudú meniť," hovorí komentátor filmu. Táto scéna sa odohrala na summite EÚ v októbri 2002 a je úvodom filmu Fogh za oponou. V celom filme sú zábery z posledných troch mesiacov dánskeho predsedníctva až do decembrového summitu v Kodani, kde sa rozhodlo o rozšírení EÚ na 25 členov.
"Už som ti hovoril, ako Joschka Fischer (nemecký minister zahraničia) za dvanásť hodín prezentoval tri odlišné pohľady na kandidatúru Turecka?" pýta sa šéf dánskej diplomacie Petr Stig Möller premiéra Rasmussena. "Najprv mi povedal, že Turecko nebude nikdy členom EÚ. Potom, že bude treba nájsť inú formu alebo iný typ pripojenia k únii. A nakoniec: Čo si predstavujete? Nie, nie, zabudnite, zabudnite, to nebolo nič iné, ako len myšlienky..." "To, čo hovoria na verejnosti, nejde dokopy s tým, čo hovoria v súkromí," reaguje Rasmussen.
V dokumente sú aj zaujímavé zábery, ako Rasmussen odmietol hovorcovi ruského prezidenta Vladimira Putina, aby viedol tlačovú konferenciu 11. novembra v Bruseli, po podpísaní dohody medzi EÚ a Moskvou o Kaliningrade. "Žijeme v demokracii, máme slobodu tlače, preto to nedovolíme," hovorí Rasmussen. Tvárou do kamery, s úsmevom na perách, dodáva: "Som príjemný a galantný do momentu, keď sa začne vyjednávať." Putin na tlačovej konferencii stráca chladnokrvnosť, keď sa ho novinári pýtajú na Čečensko. O chvíľu v zákulisí, pred tým, ako vstupuje do limuzíny, hovorí Putin dánskemu premiérovi, že "všetci novinári sú banditi". V hale sa potom európski lídri tešia z dohody o Kaliningrade, pretože táto otázka už dlho otravovala vzťahy medzi úniou a Ruskom. Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen pred kamerou hovorí: "Videl som ten text... Mám pochybnosti, pokiaľ ide o jeho aplikáciu do praxe, ale..." Prítomný hlúčik sa zasmeje. "To je však už iný príbeh!" dodáva jeden z Verheugenových spolupracovníkov.
Po odvysielaní dokumentu zavládol medzi európskymi politikmi a diplomatmi zmätok: hovoria o porušení tabu, diplomatickom škandále a nenapraviteľnej škode.
Okrem Rasmussena ostatní politici totiž nevedeli, že ich rokovania nie sú "tajné" a objavia sa na televíznych obrazovkách. Výroky šéfa nemeckej diplomacie Fischera rozhorčili Ankaru a vyvolali rozruch v dánskom parlamente, kde sa hovorí o "nepriateľskom akte" voči nemeckému susedovi, o "konci serióznej medzinárodnej diplomacie". Dánsky premiér však výbušnosťou dokumentu prekvapený nebol. Videl ho totiž ešte pred zverejnením a proti jeho odvysielaniu nenamietal. "Je to cena, ktorú treba zaplatiť za otvorenosť a transparentnosť v Európskej únii," argumentoval. Z filmu boli vystrihnuté tri scény, autor filmu však nespresnil, o ktoré išlo. Gulbrandsen zdôrazňuje, že podľa dohody nemohol Rasmussen robiť do filmu zásadné zásahy a rozhodujúci základ dokumentu zostal nedotknutý.
StoryEditor