Kolaps holandskej vlády je ďalšou komplikáciou vstupu desiatich pripravených kandidátskych krajín do Európskej únie (EÚ) v roku 2004. I keď predstavitelia EÚ okamžite reagovali, že situácia v Holandsku neohrozí historické plány únie, mnoho teraz závisí od toho, čo urobí premiér Jan Peter Balkenende. Či poruší zaužívaný zvyk -- že dočasná vláda neprijíma dôležité rozhodnutia -- a zaujme postoj k návrhu Európskej komisie (EK), aby sa rokovania o vstupe uzavreli s desiatimi uchádzačmi. Holandské ministerstvo zahraničných vecí síce ešte v stredu neskoro večer informovalo, že vláda sa vyjadrí k návrhu komisie, otázne však je, či jej postoj sa bude zhodovať s postojom komisie. Jej názor navyše musí podporiť parlament, v ktorom bude mať dočasná Balkenendeho vláda menšinu. Dve strany holandskej vládnej koalície -- VVD Liberáli a Listina Pima Fortuyna (LPF) -- vyjadrili začiatkom týždňa pochybnosti o pripravenosti Slovenska, Poľska, Lotyšska na členstvo v EÚ. Práve rozšírenie a finančné náklady s ním spojené boli jednými z dôvodov rozpadu Balkenendeho nestabilnej stredopravej vlády.
Lídri EÚ sa ponáhľali upokojiť kandidátov. "Som si istý, že Holandsko nezastaví proces rozšírenia. Je to povinnosť akejkoľvek holandskej vlády bez ohľadu na vnútropolitickú situáciu," vyhlásil dánsky minister zahraničia Per Stig Möller. Dočasný kabinet by mal byť schopný urobiť nevyhnutné rozhodnutia o ukončení rozhovorov s 10 kandidátmi v polovici decembra, dodal Moeller. "Sme teraz tak blízko, že je vysoko nepravdepodobné, aby jedna krajina povedala všetkému, čo sme v minulosti dosiahli, zbohom," povedal európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
Napriek takýmto uisteniam je atmosféra v Bruseli napätá. O obavách únie svedčí aj zverejnenie stanoviska, k čomu sa komisia uchyľuje len zriedkavo, pokiaľ ide o politickú situáciu v niektorej z členských krajín. "Samozrejme, je na Holandsku, aby sa rozhodlo, či môže alebo nemôže zaujať postoj k rozširovaniu, a ak áno, aký postoj to bude," uvádza sa vo vyjadrení EK. Komisia je však presvedčená, že "Holandsko, ako zakladajúci člen únie, bude pokračovať vo svojej konštruktívnej úlohe v procese rozšírenia EÚ". Niet sa čomu diviť. Veď kríza v holandskej vláde nastala len dva dni pred írskym referendom o Zmluve z Nice a iba osem dní pred dôležitým summitom únie v Bruseli, na ktorom majú dať lídri nádejnej desiatke zelenú a kde sa mali rozlúsknuť finančné otázky. Niektorí predstavitelia neoficiálne priznávajú, že sú zdesení takýmito nečakanými prekážkami, ktoré by mohli ovplyvniť napätý časový harmonogram rozšírenia. "Je to ďalší nepredvídateľný faktor, ďalšia jama na ceste rozšírenia," poznamenal nemenovaný diplomat pre agentúru Reuters.
Holanďania sa teda po troch mesiacoch opäť vrátia k volebným urnám. Niektoré strany promptne reagovali, že sú na nové voľby pripravené. Posledný prieskum verejnej mienky naznačil, že LPF by mohla získať v nových voľbách nanajvýš 4 kreslá (oproti pôvodným 26), VVD by dokázalo získať 31 (24) a kresťanskí demokrati (CDA) by si zvýšilo skóre o 6 kresiel zo súčasných 43. To znamená, že CDA a VVD by mali pohodlnú väčšinu -- 80 kresiel -- v 150-člennom parlamente. "Ak by voliči dali týmto dvom stranám väčšinu, potom by zostavenie kabinetu trvalo pomerne krátko. Politický program už majú v podstate napísaný a ministri CDA a VVD by boli opäť nominovaní," napísal holandský denník Handelsblad vo svojom komentári k vnútropolitickej situácii v krajine.
I keď sa mnohí analytici spoliehajú na dlhoročnú tradíciu Holandska, niektorí varujú, že politická kríza v Holandsku by spolu s írskym referendom o Zmluve z Nice mohla posilniť hlasy volajúce po odložení rozšírenia únie a posmeliť ďalšie členské krajiny, ktoré majú pochybnosti o projekte rozšírenia, k zmene postoja.