Aktivity mnohých politických strán, ktoré kandidujú v tohtoročných parlamentných voľbách, sa sústreďujú na zvýšenie volebnej účasti. Podľa prieskumov verejnej mienky totiž tento faktor môže ovplyvniť povolebné pozície a rozloženie síl v NR SR. Podľa prieskumných agentúr by sa malo na tohtoročných voľbách zúčastniť 60 až 70 % z 4,2 mil. oprávnených voličov, čo je o 20 % menej ako v roku 1998. Vtedy zo 17 kandidujúcich strán prekročilo 5 % len 6 subjektov. Z ostatných 11 strán získali viac ako 1 % hlasov len dve strany a ešte menej ako percento zúčastnených voličov oslovilo 9 subjektov, ktoré spolu získali menej ako 6 % hlasov. Aktuálne odhady nadchádzajúcich volieb počítajú pri 25 nominovaných subjektoch s úspechom 7 až 8 strán, počet hlasov pre strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu, však má byť vyšší - od 19 do 26 %.
V praxi má volebná účasť význam predovšetkým z hľadiska vnímania výsledkov volieb. S vyššou účasťou získavajú výsledky na legitimite. Druhý efekt je v pomere síl demokratických a neštandardných politických síl, ktoré sa dostávajú do parlamentu. S disciplinovanými voličmi disponujú najmä politicky vyhranené, autoritatívne či militantné subjekty, preto sa nižšia účasť voličov prejaví v extrémnych výsledkoch volieb. Voliči "štandardných" strán sa, naopak, často uchyľujú k "hlasovaniu" neúčasťou.
Viaceré médiá v predvolebnom období informovali, že hlasy voličov odovzdané tzv. malým stranám či politickým subjektom, ktoré nedosiahnu 5-percentnú hranicu odovzdaných platných hlasovacích lístkov a neprekročia tak prah zvoliteľnosti do NR SR prepadnú, alebo sa prerozdelia či rozrátajú medzi úspešné veľké strany. Varovania mali osloviť najmä voličov, ktorí sa rozhodli podľa vlastných hodnotových kritérií voliť radšej politických "trpaslíkov" ako politikov, ktorí dlhoročným pôsobením v ústavných funkciách stratili sympatie verejnosti. Ústava SR a volebný zákon zaručujú všetkým plnoletým občanom nezastupiteľné volebné právo. V demokratickej krajine navyše právny systém ručí aj za rovnosť ich hlasov. Slovenská legislatíva preto nehovorí o menejcenných či prepadnutých hlasoch. Hlasy, odovzdané stranám, ktoré sa nedostanú do parlamentu, však nemajú reálne využitie pri rozdeľovaní mandátov. Preto je výstižnejšie, ak sa v súvislosti s nimi hovorí o "nevyužitých odovzdaných hlasoch". Výpočtom prerozdelenia poslaneckých kresiel zákon poveruje Ústrednú volebnú komisiu. Tá po overení správnosti hlasovania a sčítania hlasov pri prepočte mandátov vychádza len z počtu platných odovzdaných hlasov pre postupujúce strany. Súčet platných hlasov všetkých takýchto strán sa vydelí počtom mandátov parlamentu (150 + 1). Vzniknutým koeficientom tzv. republikovým volebným číslom sa potom postupne delia počty platných hlasov jednotlivých politických strán. Tie získajú toľko mandátov, koľkokrát je republikové číslo obsiahnuté v počte jej hlasov. Z "mandátového vzorca" teda vyplýva, že na manipuláciu s hlasmi neúspešných strán nenechali zákonodarcovia nijaký priestor a zároveň, že rozdelenie mandátov medzi strany nijako nesúvisí s počtom oprávnených voličov ani s počtom zúčastnených voličov, ale len s počtom platných hlasovacích lístkov odovzdaným stranám, ktoré splnili podmienky na vstup do parlamentu. Voliči malých strán sa teda stávajú len súčasťou štatistiky celoštátnej volebnej účasti.