Neplatičov vysťahováva samospráva Tornale z mesta. Kúpila pre nich dom v neďalekej obci a ponúkla im ho ako náhradné bývanie. Na prvý pohľad celkom efektívne, ale v skutočnosti iba núdzové riešenie, vyvolalo búrlivé reakcie. Majorita obyvateľov tlieska, dotknutí kričia, že primátor čistí mesto od Rómov. Nadšení nie sú ani obyvatelia obce, ktorí asociálov nechcú. Na takýto obraz, ktorý na Slovensku nie je nový, si chudobné regióny s početnou rómskou komunitou pomaly zvykajú. Čoskoro sa ich dnes ojedinelé sťahovanie, či už z vlastných pohnútok alebo z donútenia, stane bežným. Stačí si spomenúť na košických Rómov presídlených do Jelšavy, alebo tých zo Spiša, ktorí skončili v Dobšinej. Po krátkom záujme médií a ochrancov ľudských práv sa na nich zabudlo. Problém však pretrval a dozrieva. Z času na čas sa prejaví trebárs rabovaním alebo sťahovaním. To, čo sa udialo v Tornali, je len zúfalým pokusom vyrovnať sa s roky zanedbávaným sociálnym bremenom. V meste s chudobným rozpočtom, neúmerne zaťaženým neplatičmi, bez sociálnych bytov, investorov, nádeje na prácu a tretinou sociálne odkázaných obyvateľov. Tornaľa je však len jedným zo slovenských sídiel, na ktoré priepastné regionálne rozdiely doliehajú v podobe sociálnej a rasovej segregácie. Je len jedným z podobných miest, v ktorých sa občania uchyľujú k reakciám sebazáchovy. Ďalšie časované bomby tikajú v Novohrade, Gemeri, Šariši, Zemplíne, na Spiši či inde. Rozrastajú sa ako metastázy, ktoré už porazili všetky ochranné mechanizmy. Postihnuté samosprávy prijímajú krízové rozhodnutia na hranici zákonnosti, volajú o pomoc a varujú pred katastrofou. Zdá sa však, že nik ich nepočúva.