Darovanie vlastných výrobkov
Sme spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje dary vo forme našich vlastných výrobkov (nie finančné dary) za uverejnenie inzercie v časopise, a to vo výške do 5 000 Sk vrátane DPH pre jedného výhercu. Inzertná spoločnosť nám fakturuje inzerciu, ktorú uhrádzame v Sk. Túto faktúru účtujeme v našom účtovníctve ako daňový náklad. DPH na výstupe z poskytnutého daru odvádzame dokladom o použití. Ako účtovať bezodplatné poskytnutie našich výrobkov tak, aby to bol daňový náklad z hľadiska dane z príjmov právnických osôb?
- Druhy bezlimitnej reklamy taxatívne ustanovuje § 24 ods. 2 písm. u) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže svoje výrobky predať inzertnej spoločnosti, ktorá si ich premietne do ceny za inzerciu. Náklady na reklamu formou inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách sú daňovým nákladom bez limitného obmedzenia. Samozrejme, k tomu je potrebné adekvátne upraviť zmluvnú bázu tejto spolupráce.
Odložená daň v roku 2003
Sme spol. s ručením obmedzeným, ktorá v roku 2002 prekročila zákonom ustanovené veľkostné kritériá (obrat, majetok, zamestnanci), čiže máme povinnosť auditu. Musíme tým pádom účtovať o odloženej dani? V podmienkach malej spol. s r. o., ktorá je vlastnená jediným spoločníkom, sa nám to javí ako neproduktívna administratíva. Je to nevyhnutné?
- Účtovníctvo od roku 2003 upravuje nový zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Novú metodiku pre podvojné účtovníctvo podnikateľov ustanovilo Ministerstvo financií SR Opatrením č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2003).
Účtovanie dane z príjmov, tak splatnej dane, ako aj odloženej dane, upravujú ustanovenia § 10 Postupov účtovania. Povinnosť účtovania o odloženej dani majú tie účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť auditu podľa § 19 zákona o účtovníctve, pričom táto povinnosť trvá aj po tom, ak by im prípadne zanikla povinnosť auditu. Ostatné účtovné jednotky môžu o odloženej dani účtovať dobrovoľne podľa vlastného rozhodnutia; účtovanie o odloženej dani totiž dáva reálnejší obraz o stave majetku a záväzkov, ako aj o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Podľa § 19 zákona o účtovníctve má povinnosť auditu účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie (spoločnosť s ručením obmedzeným), a družstvo, ak v roku predchádzajúcom roku, za ktorý sa táto účtovná závierka overuje, splnila aspoň dve z týchto podmienok:
1. celková suma majetku presiahla 20 mil. Sk, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve (opravné položky, odpisy),
2. čistý obrat presiahol 40 mil. Sk, pričom čistým obratom na tento účel sú tržby z predaja výrobkov, tovarov a z poskytovania služieb,
3. priemerný počet zamestnancov presiahol 20, pričom priemerný počet zamestnancov sa vypočíta ako priemer koncových stavov v jednotlivých štvrťrokoch v účtovnom období. Otestovaním uvedených parametrov za rok 2002 účtovná jednotka zistí, či v roku 2003 má povinnosť auditu. V prípade, ak táto povinnosť existuje, potom je potrebné realizovať audit za rok 2003, a to do konca roku 2004. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti môže daňový úrad uložiť pokutu podľa § 38 zákona o účtovníctve - až do výšky 3 % majetku (podľa závažnosti). Podstatou odloženej dane je skutočnosť, že by sa mala v budúcnosti realizovať. Odložená daňová pohľadávka (záväzok) sa účtuje najmä v prípade týchto dočasných rozdielov:
a) medzi účtovnou zostatkovou cenou dlhodobého hmotného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou,
b) medzi účtovným výsledkom hospodárenia a základom dane z dôvodu (ne)zaplatenia nákladov alebo (ne)prijatia výnosov najmä podľa § 24 ods. 3 zákona o daniach z príjmov,
c) medzi účtovnou hodnotou opravných položiek k pohľadávkam a ich daňovo uznanou sumou,
d) v prípade umorovania daňovej straty sa účtuje odložená daňová pohľadávka, ak je predpoklad dostatočne vysokého plusového základu dane v budúcnosti. Uvedené prípady sú také, ktoré sa môžu najčastejšie v praxi vyskytovať. Samozrejme k nim, ako aj prípadne iným, kde ide o dočasný rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a ich daňovou základňou, sa musí účtovať odložená daňová pohľadávka (účtovným zápisom (481/592) alebo odložený daňový záväzok (účtovným zápisom (592/481).