Aká je budúcnosť Slovenska -- optimisticky ružová alebo skôr šedá? Nezáleží ani tak od členstva v najrôznejších štruktúrach, ako od schopnosti využívať domáci potenciál, dobre ukrytý v mozgovým bunkách a v myslení. V nachádzaní nových riešení. Keď zahrmí, nikoho nenapadne myslieť na hnevajúcich sa bohov. Človek je na vysokom stupni vývoja a vedenia, ale otázniky stále existujú. Jeden z nich svojím objavom odstránil pedagóg, vedec a vynálezca Anton Blažej.
* Ste nielen vynálezcom, ale v prvom rade pedagógom. Ako sa vám podarilo spojiť nie práve najvyšší plat pedagóga s vynálezcovským zanietením, vyžadujúcim si čas, prostriedky a ďalšie obete?
-- Možno som bol zvláštny v tom, že pre mňa bola prioritná otázka robiť to, čo ma baví a prináša mi uspokojenie, bez ohľadu na platové podmienky. Keďže som mal prax, hneď po skončení vysokej školy mi ponúkali miesto riaditeľa na povereníctve priemyslu. Odmietol som to. Naopak, idea učiť a vedecky pracovať sa mi zdala optimálna. Rád som robil to, čo som robiť musel a nikdy som nesníval o tom, čo by som robiť chcel. Skôr manželke vadilo, že som nevyužil možnosti a nepracoval inde, kde by som mohol oveľa viac zarobiť. Ale v zásade rešpektovala, že som nechodil načas domov, že som práci venoval dosť voľného času. Keby som mal znova začínať, pravdepodobne by som nezvolil inú variantu.
* Vraj vstávate o tretej ráno. Kedy potom chodíte spať, ako oddychujete?
-- Pravidelne som chodil spávať o desiatej a o pol tretej až o tretej som vstával, pretože som bol značne zaťažený organizačnými a riadiacimi funkciami, neskôr k tomu pribudla angažovanosť politická. V pracovnej dobe som mal príliš málo času na štúdium, na písanie článkov, na spracovanie výsledkov, ktoré mi spolupracovníci postúpili, takže som si vytvoril vlastný systém -- od tretej som mal k dispozícii päť hodín, keď ma nerušil žiaden telefón, žiadna schôdza, žiadne stránky. Tých päť hodín bolo tak tvorivých, že som bol schopný denne napísať desať -- pätnásť strán rukopisu.
* Hlavne v minulosti ste mali mnoho funkcií, ktoré predpokladajú množstvo neplodných schôdzí a dlhých debát. Ako to na činorodého človeka, akým ste, vplývalo?
-- Mal som šťastie, že som vedel čas na schôdzach využiť. Keď boli nejaké dlhé referáty alebo diskusie, normálne som pracoval. Tí, čo sedeli vedľa mňa si vždy mysleli, že si poctivo robím poznámky zo schôdze, ale ja som písal nejakú publikáciu alebo som niečo študoval.
* Myslíte si, že sa človek môže narodiť s vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na dráhu stále dumajúceho zlepšovateľa, alebo ide skôr o prístup k životu, vnútornú disciplínu, ciele, ktoré si človek stanoví?
-- Vlohy sú určite geneticky dané. Človek musí mať určitý stupeň abstrakcie, teoretického myslenia, tvorivosti a invencie. Záleží od života, či má podmienky a príležitosti tieto predpoklady realizovať. Spravidla si človek, ktorý je dychtivý realizovať svoje idey a myšlienky, svoj priestor nájde. Napríklad ako domáci kutil. Túžba realizovať sa je u týchto ľudí veľmi silná, ale treba na to predpoklady, ktoré sa nedajú získať štúdiom. To poskytuje solídny základ vedomostí, metodický návod, ale i vlastnú invenciu.
* Chodili ste do Majstrovskej školy Baťových závodov v Otrokoviciach a Vyššiu priemyslovú školu v Zlíne. Mal vplyv na vaše nasmerovanie do života Baťov výchovno-vzdelávací systém, ktorý sa riadil heslom Ľuďom myslenie, drinu strojom?
-- Myslím si, že mal. Baťova škola práce bola progresívna v tom, že spájala výchovu a vzdelávanie s konkrétnou prácou v podniku. Učili tam ľudia, ktorí pracovali vo výskume a problematiku technického rozvoja priamo prenášali do výučby. Kombinovalo sa učenie s prácou, úspešnosť manuálnej práce sa premietala do klasifikácie pedagogického procesu. Firma Baťa v istom zmysle predbehla vývoj. Až po druhej svetovej vojne prišlo do módy zavádzať v európskom systéme školstva takzvaný sendvič systém -- polovica štúdia na škole, polovica v závode, či už to bolo bakalárske alebo magisterské štúdium rozdelené na semestre alebo týždne.
* Niečo z tejto formy zostalo dodnes, hlavne na odborných učilištiach, kde sa kombinuje prax s teóriou.
-- To funguje na inom princípe. V dvadsiatych rokoch minulého storočia boli len takzvané živnostenské učňovské školy pre malé živnosti a remeslá, ktoré posielali učňov do školy. Mladí robotníci v priemyselných podnikoch nemali žiadny systém vzdelávania. Baťa bol jedným z prvých, ktorý si uvedomil nedostatok tohto školského systému a zaviedol ho vo veľkopodnikovej praxi postupne od učňov (Baťova škola práce) pre všetkých pracovníkov a už vtedy sa dalo hovoriť o celoživotnom vzdelávaní. Mal celý rad kurzov a školiacich programov, kde ľudí pravidelne školili. Dokonca, keď bol päťdňový pracovný týždeň, v sobotu boli povinné pracovné konferencie stredného a vyššieho manažmentu, kde sa vymieňali skúsenosti. Myslím si, že tento systém bol premyslený a progresívny, aj dnes sa z neho dá veľa učiť. Už vtedy prakticky zaviedol systém rozvoja ľudských zdrojov.
* Aké boli jeho výhody okrem toho, že sa človek vzdelával a zároveň si mohol zarobiť?
-- Mladí muži museli každý týždeň účtovať, na čo spotrebovali mzdu. Vychovávateľ schválil, čo si môže kúpiť, koľko využiť na kultúru alebo vreckové a koľko uložiť. Firma Baťa mala podnikovú banku a ukladala peniaze na 12 % úrok. Po štyroch rokoch mal mladý muž na účte okolo 150-tisíc korún, u žien to bolo približne stotisíc. Zárobky boli v tejto firme štyrikrát vyššie ako štátny priemer, ale aj pracovná výkonnosť bola až sedemkrát vyššia. Tento sociálny systém bol veľmi zaujímavý, umožňoval bývanie v podnikových bytoch, nakupovanie v Baťových obchodných domoch, šetrenie v podnikovej banke, študovať v systéme Baťových škôl práce. Výkon bol vysoký, ale ľudia si aj zarobili a keď chceli v päťdesiatke odísť do dôchodku, boli zabezpečení. Tvorivý odkaz Tomáša Baťu sa stále oplatí propagovať, aj keď, bohužiaľ, obuvnícky priemysel stráca u nás svoje postavenie, pretože rozvojové krajiny sú schopné spracovávať vlastné suroviny veľmi lacno vo svojich krajinách.
* V Československu ste boli prvým poslucháčom s mimoriadnou formou štúdia, a to na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT. Čo vás motivovalo a hnalo v učení?
-- Je pravda, že v rokoch 1951 -- 1953 ešte neexistovali takéto formy štúdia. Vo firme Baťa som po učňovskej škole robil dvojročnú majstrovskú školu. Z nej sa najlepší dostali do vyššej priemyslovej školy, ktorá končila maturitou. Potom som sa prihlásil na vysokú školu. Keď som tam prišiel, mal som pocit, že nemám čo robiť. Mal som dlhú chvíľu. Zvykol som si na systém osem hodín pracovať, štyri hodiny študovať. A zrazu som mal priveľa nevyužitého voľného času. Požiadal som pána dekana Stehlíka, či by nebolo možné urobiť dva ročníky naraz. Musel som mu vysvetliť, že som už jednak starší ako ostatní študenti, jednak som cítil, že mám dosť voľného času a po tretie som mal vážnu známosť a uvažoval som, že sa ožením. Povedal mi, že to nie je možné, že taký prípad ešte nepoznajú a nie je to v jeho kompetencii. Vraj ak sa vôbec dá v tomto smere niečo urobiť, môže tak vykonať len minister.
* Unúvali ste sa až na ministerstvo školstva?
-- Áno, nechal som si dohodnúť stretnutie u ministra školstva, profesora Sýkoru. Zhodli sme sa na tom, že to bude experiment. Stratiť som mohol aj ja, keby som bol neúspešný, ale keby sa to podarilo, bol by to dôkaz, že sa škola dá urobiť aj za kratší čas. Nakoniec som päťročné štúdium ukončil s vyznamenaním po troch rokoch. V poslednom ročníku ma ako študenta prijali za asistenta. Po skončení štúdia som ostal na škole, a tým som začal svoju pedagogickú kariéru.
* V poslednom čase sa zaoberáte najmä oblasťami biotechnológií, životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Nie je to ťažké v krajine a období, kde sú na prvom mieste hospodárske a ekonomické problémy a na životné prostredie sa zabúda?
-- V 21. storočí vedľa globalizácie a informačnej revolúcie sa bude orientovať vývoj na budovanie udržateľnej spoločnosti. Udržateľný rozvoj je v podstate integrácia ekonomického, sociálneho a environmentálneho rozvoja. Otázky a problémy životného prostredia nemôžeme izolovať od ekonomiky. Pokiaľ dôsledne neriešime problémy životného prostredia a udržateľného rozvoja, spôsobujeme tým veľké ekonomické straty. Negatívne dôsledky životného prostredia, hlavne dôsledky globálnych problémov životného prostredia, spôsobujú nedozerné ekonomické straty, ktoré nevieme ekonomicky objektívne vyčísliť. Riešenie otázok životného prostredia znamená riešenie i ekonomických problémov. Napr. zmeny klimatických podmienok, otepľovanie atmosféry prináša zvyšovanie priemernej teploty i na Slovensku, zvyšuje dobu sucha, znižuje množstvo vody v riekach a jazerách. Zvyšuje sa spotreba vody pri zavlažovaní, znižuje sa úrodnosť a poľnohospodárske výnosy. Pri znižovaní ozónovej vrstvy sa zvyšuje UV žiarenie (hlavne UV-B), čo spôsobuje rakovinu kože, zvýšený výskyt kataraktu očí, riziko slepoty, zníženie imunitného systému. Zhoršenie kvality pôdy, vody, ovzdušia, zhoršuje sa zdravotný stav človeka, zvierat a znižuje biodiverzitu. Kyslé dažde spôsobujú odlesňovanie, problémy nakladania s tuhými odpadmi prinášajú mnoho starostí...
Preto na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka venujeme mimoriadnu pozornosť environmentálnemu inžinierstvu, udržateľnému rozvoju ako i novým udržateľným technológiám -- bezodpadné technológie, u ktorých sa recykluje i konzumný odpad.
* Vo vede a výskume je stále nedostatok peňazí, hoci je to oblasť, ktorá môže v budúcnosti priniesť profit. V odbore ste dosť dlho a to, aby ste vedeli, prečo je to tak...
-- Problém je v tom, že v období plánovaného hospodárstva sa na pracovníkov vedy a výskumu dívalo rovnako ako na ostatné profesie. Nedocenilo sa, že si táto práca vyžaduje určitý talent, nadanie a invenciu a nie každý ju môže vykonávať. Že k ľuďom treba pristupovať diferencovane, dať isté i finančné stimuly na to, aby sa kreatívni ľudia v tejto oblasti viac angažovali. Po zmene politického systému sa pokračovalo v tejto tendencii a vzhľadom na to, že štát nemá dostatok prostriedkov na ekonomický rozvoj, terciálna sféra stále nie je docenená, len formálne proklamovaná. Vo vyspelých trhových ekonomikách, kde existuje podnikový výskum, vie majiteľ vedeckého pracovníka zaplatiť individuálne, na základe výkonu. Nerobí mu problém odmeniť vynikajúce výskumníka aj desaťnásobne vyšším platom ako priemerného. Ideme do etapy na vede založeného priemyslu a spoločnosti poznatkov. Každý inteligentný politik si to uvedomuje, ale nič zásadného sa neurobilo v tomto smere. Spoločnosť bude žiť a padať s úrovňou a využitím ľudských zdrojov ako hlavného kapitálu pre úspešný rozvoj spoločnosti. Hrozí nám, že ostaneme na priemernej úrovni neschopnej konkurencie. Stále budeme hrať druhé husle. Pritom na Slovensku je dobrý intelektuálny potenciál.
* Ste spoluautorom takmer stovky patentov, časť z nich sa využíva v praxi. Mali ste vôbec finančné možnosti udržať ochranu na toľko patentov?
-- V minulosti sa za ochranu patentov v Československu neplatilo. Ochrana v zahraničí sa platila z prostriedkov štátu. Dnes si platí za všetko autor a nie sú na to peniaze, takže sa znižuje počet patentov. Rovnako objavy sa vylúčili z autorskoprávnej a priemyselnoprávnej ochrany.
* Ste autorom objavu, najhodnotnejšieho produktu ľudského ducha. Je starý už päť rokov a predsa ste ho doteraz nepublikovali. Prečo?
-- Čakal som, chcel som ešte využiť tento objav pre projekt v rámci EÚ. Teraz chcem túto problematiku spracovať a publikovať ju ako samostatnú vedeckú monografiu.
* Priblížite nám princíp vášho objavu?
-- Do ovzdušia sa dostávajú činnosťou človeka kovové aerosóly. Sú to veľmi malé prachové častice obalené vzduchom alebo vodnou parou. V rámci týchto kovov sú i tzv. prechodné kovy. Tieto prachové častice sedimentujú na povrch listov a ihličia stromov. Pri ÚV-žiarení (hlavne ÚV-B) v prítomnosti vody alebo vodnej pary sa vplyvom prechodných kovov vytvárajú voľné radikály, ktoré majú silné oxidačné schopnosti. Pri oxidácií sa odbúrava vosková ochranná vrstva listov a ihličia, v dôsledku čoho sa stávajú priepustné pre vodu a vodnú paru. Strom sa tak zbavuje vody, dehydratuje a postupne odumiera postojačky.
Druhý prípad je odumieranie stromov, ktorý sa vysvetľoval na základe účinku kyslých dažďov. My sme zistili, že je to kombinácia kyslých dažďov, ktoré rozpúšťajú kovové aerosóly po sedimentácii na pôdu. Ich premenou v kyslom prostredí na kovové ióny sa koreňovým systémom dostavajú do vnútra stromu. Tam v prítomnosti kovových iónov, napríklad železa, medi, vzniká Fentonova reakcia za vzniku voľných radikálov. Tieto môžu oxidovať hlavne lipidové zložky bunkových membrán rastlinných buniek a zhoršujú difúziu živín do bunky. Druhá možnosť vzniku voľných radikálov môže prebiehať vnútri bunky, v dôsledku čoho bunka odumiera. Tieto procesy spôsobujú rovnako odumieranie stromu postojačky. Odlesňovanie spôsobuje veľké národohospodárske škody.
* Tieto kovové aerosóly sa dostávajú aj do ľudského organizmu.
-- Áno, teraz hľadáme systém, ako ich odstraňovať. Vyvinuli sme materiál, ktorý ich bude v žalúdku adsorbovať. Akúsi metlu, ktorá vyčistí organizmus od kovových iónov, zabráni vzniku voľných radikálov a môže preventívne znížiť riziko rakoviny vnútorných orgánov.
Akademik Anton Blažej, Prof. Ing. Dr.h.c. DrSc. (1927), významný chemik, vedec a pedagóg. Chemicko-technologickú fakultu SVŠT absolvoval za tri roky, v poslednom ročníku súčasne pôsobil ako asistent. Po habilitácii sa stal v roku 1964 dekanom Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, potom bol vyše 20 rokov rektorom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V súčasnosti je vedúcim Katedry environmentálneho inžinierstva a udržateľného rozvoja a prodekanom Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity, na založení ktorej sa spolupodieľal. Je spoluautorom 90 vynálezov a autorom objavu, 28 knižných publikácií a 348 vedeckých a odborných prác publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch.