Rozhodnutie vlády, aby polovica prostriedkov vytvorených v rámci kapitalizačného piliera po spustení nového dôchodkového systému bola investovaná na Slovensku, považuje väčšina odborníkov za nesprávny krok. "Bolo to politické rozhodnutie, no nie veľmi šťastné," uviedol Marek Jakoby, analytik MESA 10. Podľa neho sa takýto krok negatívne odzrkadlí na výške dosiahnutých výnosov. "V súčasných podmienkach na Slovensku by to znamenalo, že väčšina prostriedkov by smerovala len do štátnych cenných papierov. Obmedzil by sa tak priestor na dosahovanie vyšších výnosov," povedal. Podobný názor má aj generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia rezortu práce Marek Lendacký, podľa ktorého by limit mal zlý vplyv aj na štruktúru aktív v jednotlivých fondoch, ktoré majú vytvoriť súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. "Limit by mohol spôsobiť, že ich stratégia bude dosť vyrovnaná, čím sa nesplní účel ich založenia," povedal Lendacký. Okruh potenciálnych investícií na Slovensku by bol obmedzený aj vďaka nedostatočnému ratingu investičných príležitostí na Slovensku. Podľa Jakobyho, ak sa limit nezruší, je namieste "seriózna diskusia o doprivatizovaní strategických podnikov prostredníctvom burzy cenných papierov".
Ďalšou zo zmien, ku ktorým došlo práve na rokovaní vlády je, že dôchodková správcovská spoločnosť nebude môcť delegovať správu získaných prostriedkov na iný subjekt. Spoločnosti, ktoré mali šancu správu peňazí získať, s tým, samozrejme, nesúhlasia. "Je to v rozpore s relevantnými európskymi smernicami, ako aj zo zaužívanými pravidlami vo vyspelých krajinách. Skôr či neskôr sa v rámci procesu aproximácie nášho práva uvedená reštrikcia odstráni," uviedol výkonný riaditeľ Asociácie správcovských spoločností Peter Goceliak. Podľa Jakobyho bude rozdiel len v tom, kto bude depozitárovi dávať reálne pokyny. "Teraz to bude môcť robiť len dôchodková správcovská spoločnosť s tým, že si bude môcť dať poradiť od iných spoločností," uviedol Jakoby. Podľa neho sa tak síce predĺži čas pred reálnou investíciou, na strane druhej sa bude dať jednoduchšie identifikovať zodpovednosť za rozhodnutia.
Zatiaľ stále nie je isté, či budú medzinárodné organizácie akceptovať snahu Slovenska účtovne zabrániť tlaku dôchodkovej reformy na deficit verejných financií. Aj peniaze pre druhý pilier by mala totiž vyberať Sociálna poisťovňa, čím účtovne zostanú súčasťou verejných financií. Hlavný konzultant Svetovej banky pre dôchodkovú reformu na Slovensku Augusto Iglesias je presvedčený, že krajiny, ktoré sa odhodlali na takú náročnú reformu ako Slovensko, by mali mať takúto šancu. "Krajiny, ktoré nerobia dôchodkové reformy, nie sú nútené zahrnúť do terajších nákladov budúce dôchodkové záväzky. Je to nespravodlivé pre krajiny, ktoré robia reformu," dodal Iglesias.
Na rokovaní vlády sa aj zvýšili limity poplatkov za správu aktív. Oproti pôvodnému návrhu došlo k zjednoteniu poplatkov vo všetkých fondoch. Zaviedol sa aj poplatok za administráciu účtov vo výške maximálne 50 korún mesačne.