Hrozí, že hádka okolo Benešových dekrétov poškodí aj nemecko-poľské vzťahy. Podľa informácií nemeckého denníka Die Welt pripravuje poslanecká frakcia nacionalistickej euroskeptickej Ligy poľských rodín v Sejme návrh rezolúcie. Vyjadruje v nej "plnú solidaritu s postojom vlády Českej republiky". Pokus kvalifikovať dekréty ako nezlučiteľné s právom Európskej únie otvára "cestu k priamym vlastníckym požiadavkám bývalých nemeckých obyvateľov Česka, Slovenska, Poľska a Ruska". Poslanci zdôvodňujú návrh tým, že sa obávajú, aby Európsky parlament po preskúmaní Benešových dekrétov neobrátil pozornosť na porovnateľné Dekréty poľskej vlády z rokov 1945 až 1946. Varšava by preto mala, tak ako Praha, vyzvať víťazné mocnosti, aby potvrdili platnosť Postupimskej dohody z roku 1945 a povojnového usporiadania Európy. Táto téma by sa podľa nich mala objaviť aj v prístupovej dohode k EÚ. Zahraničný výbor Sejmu, ktorému predsedá politik vládnucej Ľavicovej aliancie, síce presunul rokovanie o návrhu, ale situácia znepokojila aj poľského prezidenta Alexandra Kwašniewskeho. Ten pri poslednej návšteve Nemecka varoval, že "ak by rozhodnutia Hitlera, Beneša, Roosevelta, Churchilla a Stalina mali blokovať cestu našich štátov do EÚ, tak žijeme v schizofrenickom svete". Bývalý minister zahraničných vecí Wladyslaw Bartoszewski, ktorý v roku 1995 v nemeckom Spolkovom sneme vyjadril ľútosť nad vyhnaním Nemcov, varoval nemeckú stranu, že robí chybu, ak spája historickú a morálnu debatu okolo Benešových dekrétov s právnymi a finančnými aspektmi a vstupom do EÚ.