StoryEditor

Animované filmy dávno nepatria iba deťom

25.11.2004, 23:00
Aj keď je dnes všetko inak, animované filmy boli v prvých desaťročiach kinematografie najmä detskou záležitosťou. Svet dospelých sa do nich dostával skôr okľukou, keď napríklad známe postavičky dostali prezývky Mickey Mauschwitz a Danald Dachau, pretože ich stvoriteľ Walt Disney sa prejavil ako antisemita a príliš silno sympatizoval s americkými fašistami.
Pár efektných nezdarov
Práve s touto kľúčovou postavou animovaných filmov sa okrem myší a Snehulienok spája aj prvý celovečerný animovaný film určený pre dospelejšie publikum, Fantasia z roku 1940 mala vyššie ambície, animované obrázky sprevádzali predovšetkým klasickú hudbu a mali by byť oslavou toho, čo bolo jedným slovom zakomponované v názve filmu. V skutočnosti to bol najmä komerčný prepadák, ktorý si Disneyho štúdiá s chuťou zopakovali aj o šesťdesiat rokov neskôr, keď naanimovali novšiu verziu toho istého s názvom Fantasia 2000. Film s Beethovenovou, Stravinského či Bernsteinovou hudbou, kde veľryby plávali v oblakoch a popri vizuálnom obžerstve prakticky chýbal nejaký príbeh, ani tentoraz nenašiel svoje publikum, deti taký film nechápali a dospelí neboli zvyknutí chodiť na umenie vytvorené vo fabrike na peniaze. So začiatkom nášho desaťročia sa spájajú aj iné neúspechy, stačí spomenúť animovaný film Final Fantasy, kde
pokrivkávajúci sci-fi príbeh stál iba v pozadí plánu naanimovať hlavné postavy tak dôsledne, aby sa čo najviac podobali skutočným ľuďom. Nakoniec však z toho bol len ďalší predražený experiment.

Obdobie miliardárov
Animované filmy určené aj pre dospelých sa objavili tiež v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, lepšie časy zažívali až v posledných dvadsiatich rokoch. Okrem králika Rogera (1988) priniesli pred pätnástimi rokmi na televízne obrazovky vitálnu rodinku Simpsonovcov, v celovečernej verzii sa o pár rokov neskôr na filmové plátna dostali aj deštruktívne príbehy zo South
Parku, kde sa nešetrilo nadávkami ani vracaním. Skutočným komerčným úspechom sa však stali najmä filmy ako Shrek či rybacia epopeja Hľadá sa Nemo. Drvivú väčšinu animovaných filmov majú na svedomí dve animátorské dielne. Spoločnými silami štúdií Pixar a Disney vznikli filmy ako Príšerky s. r. o., Hľadá saNemo či najnovší svetový hit Rodinka Úžasných. Zmluvne sú štúdiá zaviazané už iba na spoluprácu na poslednom projekte, v budúcom roku by sa mali objaviť animované Cars. Konkurenciou spomínanej dvojice štúdií bolo v poslednom desaťročí najmä štúdio Dreamworks SKG založené v roku 1994 prezieravým Stevenom Spielbergom, Davidom Geffenom a Jeffreym Katzenbergom. Okrem Princa egyptského či Mravca Zet sa podieľali aj na plastelínovom Slepačom úlete, dvoch častiach Shreka, ale aj na menej vydarenej napodobenine Nema s názvom Príbeh Žraloka.

Kto zachráni svet
Obe štúdiá investovali do animovaných filmov stovky miliónov dolárov a zarobili celé miliardy, takže sa prakticky každý rok predháňajú v tom, kto prinesie úspešnejšiu novinku. Momentálne žne slávu Rodinka Úžasných, do ktorej sa zamilovali kritici a nie je dôvod, prečo by ich nemali nasledovať aj diváci. "Všetko záleží len na príbehu a postavách," hovorí John Lasseter, spoluzakladateľ Pixar Animation Studios a režisér Príbehu hračiek (1985), existenciálneho príbehu o zmysle života a revolučného počinu v animátorskej technike. Týmto smerom sa vydalo aj jeho štúdio a zatiaľ žne najmä úspechy. Nemo len v Spojených štátoch zarobil vyše 350 miliónov dolárov a Lasseter predpokladá, že na podobný úspech je odsúdená aj rodinka penzionovaných supermanov. Tí sú zmesou filmov, ktoré mal režisér Brad Bird rád v detstve, nájdete tam špiónske, akčné aj supermanské filmy, všetko drží pohromade vďaka rozprávaniu o nezvyčajnej rodine. Vizuálnu retroštylizáciu do raných 60. rokov režisér zdôvodňuje tým, že to bolo obdobie dizajnu ktorý sa mu páči a bolo zároveň priaznivo naklonené superhrdinom. "Bola to doba, keď sa objavovali moderné technológie a ľudia do nich stále vkladali veľké nádeje." Bird pomerne nerád spomína na svoje obdobie strávené v štúdiách, s ktorými teraz opäť spolupracuje. "Robili sme nádherné animácie nudných nápadov," hovorí o rokoch strávených v štúdiách Disney. "Mal som možnosť ďalej v tom pokračovať alebo robiť rýchlu a lacnú
animáciu dobrých nápadov, ktoré pre mňa reprezentujú Simpsonovci, takže som si radšej vybral druhú možnosť." Najtraumatickejší animovaný film je podľa neho Bambi, pretože v ňom umiera jeho matka. Práve to Bird považuje za skvelý nápad, pretože odkazom tohto filmu je tiež myšlienka, že smrť je niečo, čo sa stáva, ale život aj tak musí ísť ďalej. Staré rozprávky sa
nebáli toho, že budú aj trochu desiť, a k tomuto prístupu sa postupne vracia i súčasná animácia. Aj vďaka tomu už nie je odkázaná iba na detského diváka.
01 - Modified: 2002-12-13 11:07:47 - Feat.: 0 - Title: Záujem drží ceny - minirozhovor
menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
19. apríl 2024 05:43