Stáva sa, že zamestnávateľ sa dostane do platobnej neschopnosti a prestane zamestnancom vyplácať mzdy. Ak sa vyhlási konkurz, môžu si zamestnanci v rámci konkurzného konania uplatňovať svoje nároky ako veritelia. Kým sa uspokoja nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, prejde spravidla dlhý čas. Často sa však nepodarí uspokojiť oprávnené požiadavky zamestnancov ani napriek tomu, že ide o prednostné pohľadávky. Preto novela Zákonníka práce spolu so zákonom o zamestnanosti rieši mechanizmus urýchleného poskytnutia finančných prostriedkov zamestnancom, ktorým zamestnávateľ prestal vyplácať mzdu pre platobnú neschopnosť.
Na účely pracovného práva zamestnávateľ sa považuje za platobne neschopného, keď súd na základe podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo rozhodol o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Za deň vzniku platobnej neschopnosti sa považuje deň vydania rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu alebo deň vydania rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Nároky zamestnancov, vyplývajúce z pracovného pomeru k platobne neschopnému zamestnávateľovi, sa uspokoja z garančného fondu. Po uskutočnení výplaty peňažných náhrad z garančného fondu sa zamestnávateľ stane dlžníkom Národného úradu práce a Národný úrad práce sa stáva veriteľom dlžníka. Garančný fond sa tvorí od 1. mája 2000 na okresných úradoch práce, resp. v rozpočte Národného úradu práce, a to:
a) z príspevkov zamestnávateľov s výnimkou tých, ktorí sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,
b) z účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu vo výške zodpovedajúcej príspevkom do garančného fondu od zamestnávateľov,
c) z úrokov z finančných prostriedkov garančného fondu uložených v bankách znížených o osobitnú sadzbu dane,
d) z prijatých penále za omeškané platenie príspevkov do garančného fondu,
e) z prijatých pokút za zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení pracovnoprávnych predpisov a predpisov o zamestnanosti týkajúcich sa garančného fondu,
f) z príjmov z uspokojenia pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené peňažné náhrady z garančného fondu,
g) z darov,
h) z ostatných príjmov,
i) zo zostatku garančného fondu z predchádzajúceho kalendárneho roka.
Príspevky zamestnávateľov do garančného fondu
Zamestnávatelia sú od 1. mája 2000 povinní mesačne odvádzať príspevok do garančného fondu vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, t. j. z úhrnu vymeriavacích základov zamestnancov vrátane tých, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo invalidných výsluhových dôchodkov. Zamestnávatelia, u ktorých podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách je vyšší ako 25 %, odvádzajú príspevok do garančného fondu mesačne vo výške 0,1 % z vymeravacieho základu. Príspevky do garančného fondu sa odvádzajú na účet príslušného okresného úradu práce, kde sa účtovne finančné prostriedky garančného fondu evidujú oddelene od ostatných fondov. Všetci zamestnávatelia s výnimkou rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií majú povinnosť písomne sa prihlásiť na predpísanom tlačive ako odvádzatelia príspevku do garančného fondu na okresnom úrade práce, v územnom obvode ktorého majú sídlo, a to najneskôr v deň splatnosti príspevku. Pri všetkých úkonoch v súvislosti s odhlasovaním zamestnávateľa ako odvádzateľa príspevku do garančného fondu, pri odvode príspevku do garančného fondu a jeho splatnosti, pri vymáhaní a vrátení príspevku v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu a pri penále za omeškané platenie príspevku do garančného fondu, sa postupuje rovnako ako pri príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávatelia sa preto prihlasovali ako odvádzatelia príspevku do garančného fondu najneskôr v deň splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti z miezd za mesiac apríl 2000.
Účelová dotácia zo štátneho rozpočtu do garančného fondu
Účelová dotácia zo štátneho rozpočtu sa poskytuje v januári príslušného kalendárneho roka formou preddavku vo výške jednej osminy sumy výplat peňažných náhrad z garančného fondu predpokladanej v rozpočte Národného úradu práce na príslušný kalendárny rok; výška štvrťročných preddavkov v ďalších štvrťrokoch sa určí na základe skutočne zúčtovaných peňažných náhrad z garančného fondu k 28. februáru, 31. máju a 31. augustu a jednej tretiny sumy preddavku poskytnutého v januári príslušného kalendárneho roka. Ročné zúčtovanie poskytnutých preddavkov náhrad sa vykoná v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, najviac však do výšky ročnej účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu zodpovedajúcej príspevkom do garančného fondu od zamestnávateľov za predchádzajúci rok. V prípade, že prostriedky garančného fondu nebudú postačovať na krytie výdavkov na uspokojenie nárokov zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, môže sa poskytnúť zo štátneho rozpočtu Národnému úradu práce návratná finančná výpomoc.
Uspokojenie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
Z garančného fondu sa budú uspokojovať tieto nároky zamestnancov z pracovného pomeru:
a) nárok na mzdu a odmenu za pracovnú pohotovosť,
b) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
c) nárok na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom došlo k platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
d) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancom pri skončení pracovného pomeru,
e) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom zrušení pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy,
f) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru,
g) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
h) nárok na náhradu škody v súvislosti a pracovným úrazom alebo chorobu z povolania,
i) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane nákladov na právneho zástupcu.
Peňažná náhrada mzdových nákladov sa poskytne zamestnancovi vo výške príslušného nároku zníženého o poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ak ho platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, a preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona o daniach z príjmov, vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý sa uvedený nárok zamestnanca zisťuje.
Peňažná náhrada z garančného fondu sa poskytne za posledné dva mesiace pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné dva mesiace pred skončením pracovného pomeru z dôvodu zrušenie zamestnávateľa v súvislosti s jeho platobnou neschopnosťou. Výška peňažnej náhrady z garančného fondu je limitovaná dvojnásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Poskytnutie peňažných náhrad z garančného fondu nezávisí od platenia príspevkov zamestnávateľa.
Povinnosti zamestnávateľa alebo správcu konkurznej podstaty
Do piatich pracovných dní od vzniku platobnej neschopnosti je zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty povinný písomne informovať príslušný odborový orgán, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti. Okresnému úradu práce oznámia informácie súvisiace s poskytnutím peňažnej náhrady zamestnancom. Okrem toho zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potvrdí nároky zamestnancov z pracovného pomeru a ich výšku za posledné dva mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti alebo za posledné dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru a o ich výšku súčasne predloží okresnému úradu práce.
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný oznámiť správcovi konkurznej podstaty alebo zamestnávateľovi na jeho žiadosť informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovného pomeru. Nárok na peňažnú náhradu z garančného fondu zamestnanec uplatňuje na okresnom úrade práce do 30 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovného pomeru, najneskoršie do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak lehotu zmeškal pre
dôležitú prekážku na svojej strane. Nárok na peňažnú náhradu nemá zamestnanec, ktorý uzatvoril pracovnú zmluvu po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa upozornený.
Postup okresných úradov práce pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu
Okresný úrad práce do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa doručí tomuto zamestnávateľovi alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie peňažných náhrad. Zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potom do desiatich pracovných dní vyplní všetky požadované údaje, potvrdí ich správnosť a doručí ich okresnému úradu práce. Výplatu peňažných náhrad z garančného fondu uskutočňuje okresný úrad práce na základe písomnej žiadosti zamestnanca najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. O uskutočnených výplatách peňažných náhrad z garančného fondu v členení podľa jednotlivých zamestnancov okresný úrad práce informuje príslušný daňový úrad.