Aj keď si to zatiaľ len málokto uvedomuje, ale "aténske" podpisy českých politikov pod Zmluvou o pristúpení k Európskej únii sú znakom, že etapa oslavovania sa pomaly končí a únijná agenda vstupuje do fázy všedných pracovných dní. Zástupcovia budúcich nováčikov už môžu zasadať vo všetkých pracovných orgánoch tohto integračného zoskupenia, vrátane najrôznejších komisií a výborov a aj keď nebudú smieť hlasovať, budú oprávnení vyjadrovať sa k prerokúvaným problémom.
Podľa jedných samostatným vedným odborom, podľa druhých skutočným umením je v Európskej únii získavanie finančných prostriedkov zo spoločných fondov. V etape vyjednávania ťažisko pomoci spočívalo v tzv. predvstupových fondoch, ako aj vo fonde solidarity, kým po vstupe pôjde o fondy štrukturálne či vyrovnávacie (kohézne).
Z oboch prvých získala Česká republika do apríla t. r. takmer 1,5 mld. eur (v prepočte 44 mld. Kč) a tak, ako aj v prípade ostatných kandidátskych krajín, zmyslom tejto pomoci bolo, aby ČR dosiahla ešte pred prijatím pokrok v tých ukazovateľoch, ktoré považuje Európska únia za dôležité -- šlo napr. o posilňovanie demokracie, dopravu, životné prostredie, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka či preklad únijnej legislatívy. Skratky rôznych programov ako Phare, ISPA či SAPARD už medzitým zdomácneli a pretože viaceré projekty podľa nich realizované majú dlhodobý charakter, v súlade s platnými pravidlami ich pridelenia sa dosiaľ nespotrebované prostriedky dajú čerpať ešte ďalšie tri roky, teda až do leta 2006. Česká republika sa však hrdí tým, že napríklad pri dotáciách do poľnohospodárstva (SAPARD) je na prvom mieste vo využívaní tohto fondu zo všetkých desiatich nováčikov a že na dočerpanie jej z pridelených 1,4 mld. Kč zostáva už len minimum.
Peniaze neprichádzajú len tak
Každý, kto už peniaze z fondov žiadal -- či už sú to podnikatelia alebo napr. komunálne správy -- potvrdzuje, že procedúra pri podávaní žiadostí o podporu je mimoriadne zložitá, Brusel nedáva peniaze lacno. Tým, čo podklady vypĺňajú, pritom chýbajú nielen skúsenosti, ale aj jazykové znalosti. Česká vláda si problém uvedomuje. V stratégii rozvoja ľudských zdrojov, ktorú prerokúvala v prvej polovici apríla, myslí na vzdelávanie štátnych úradníkov tak, aby boli schopní s Bruselom vyjednávať kvalifikovane. Aby táto komunikácia bola podľa možností bezproblémová, ráta sa s tým, že v roku 2003 pribudne v českých úradoch 794 "špecialistov" na styk s Európskou úniou. Súčasťou stratégie bude aj masívny tlak na ich znalosť anglického jazyka -- veď podľa údajov OECD až osemdesiat percent všetkých internetových stránok tvoria texty v tomto jazyku a napriek formálnej rovnosti jazykov v únii aj tu je angličtine dominantná.
Takáto kvalifikácia je potrebná o to viac, že ani náklady na samotné vypracovanie projektu nie sú neraz zanedbateľné, veď treba myslieť na cudzojazyčné preklady, poštovné, odhady znalcov a pod. -- a ak bruselskí úradníci z nejakého dôvodu napokon konkrétny zámer neschvália, predstavujú tieto výdavky čistú stratu ...
No ani toto všetko by po predpokladanom vstupe ČR do EÚ (1. 5. 2004) nepomohlo, ak by český parlament v blízkom čase neprijal nový zákon o verejných zákazkách, už "európsky" kompatibilný. Ide totiž o to, že na projekty platené z európskych zdrojov sa musí vždy vypísať výberové konanie. Podľa pravidiel Európskej únie sa potom do tohto konania môžu prihlásiť firmy z ktorejkoľvek členskej krajiny, pretože hospodársky priestor je jednotný. U našich susedov v ČR to dosiaľ nie je možné, existujúci zákon také niečo neumožňuje. Poslanecká snemovňa sa pritom zmenou tejto normy zaoberala už presne šesťkrát (!), zatiaľ vždy bez úspechu, pretože -- ako napísali pražské Hospodářské noviny -- okolo bolo vždy dosť a dosť lobistických tlakov. Zatiaľ poslednú verziu českého návrhu skúma Európska komisia, pričom jej stanovisko sa očakáva začiatkom tohto mesiaca.
Je ešte čo dobiehať
Iným dôvodom na kritiku Českej republiky zo strany Európskej únie je chýbajúci zákon o uznávaní kvalifikácie. Za problém ho považuje i minister zahraničných vecí ČR Cyril Svoboda, veď ČR už pre to dostala z centrály únie i prvé varovanie. V únii sa automaticky uznávajú diplomy lekárov, lekárnikov či trebárs zdravotných sestier, ale ČR podobný automatizmus neakceptuje. Nie však z principiálnych dôvodov, ale skôr pre typickú domácu slabôstku -- ministerstvá sa nedokázali zhodnúť na tom, kto by mal takúto zákonnú predlohu vlastne vypracovať. Uvedená problematika sa totiž dotýka nielen rezortu školstva, ale aj zdravotníctva, resp. aj práce a sociálnych vecí. Drobnejších nedostatkov, v ktorých ČR ešte pokrivkáva za štandardom Európskej únie, je pochopiteľne viac, ich odstránenie však nepredstavuje nejaký zásadný problém. Oči všetkých sa preto budú už teraz pozorne upierať na 13. a 14. jún 2003, kedy sa uskutoční všeľudové hlasovanie o vstupe.