Ak sa hovorí o kríze -- niekde nablízku je aj vojna. A aký je druh krízy -- taká bude aj vojna. To je záver bestselleru o prežití, o vojne a antivojne, ktorý vyšiel v roku 1993. Jej autormi sú Heidi a Alvin Tofflerovci. Prvé dni roku 2003 sú plné správ o vojne, ohrození a hospodárskej recesii, priam podľa tejto vynikajúcej štúdie. Oproti minulosti je však tento cyklus hospodárskej recesie vo viacerých aspektoch výnimočný. Sme tu svedkami "tofflerovského" stretu starej a novej ekonomiky, svedkami nových možností v technológiách, ktoré sa však vyvinuli v prostredí peňazí a trhu, ako ich zrodilo predchádzajúce storočie. Ani v jednom z hospodárskych cyklov sa totiž natoľko neprejavili následky neadekvátnych očakávaní rastu a ziskov z nástupu new economy, ako práve na začiatku tohto milénia. Indexy akciových a kapitálových trhov a firiem na burzách v Európe a v USA rástli ako huby po daždi. Dow Jones a DAX šli rapídne hore, prvý nad 10 000 a druhý nad 5 000 bodov. Dolár investovaný na burzách do nových technológií sa investorom vracal o rok v neuveriteľných násobkoch -- od troch až do desiatich. Avšak dolár investovaný do priemyslu prinášal za to isté obdobie iba desať až tridsať centov. Tento "cyklus rastu" nemohol trvať dlho. Mnohí varovali, že za ním nie je reálna ekonomika, ale len staré ekonomické myslenie a plno špekulácií. Tento stret starej a novej ekonomiky -- napriek tomu, že svet je plný peňazí a kapitálu -- ukázal, že hospodársky rast stagnuje. Ba čo viac, práve spôsob a priebeh tejto recesie urýchlili jej globalizáciu. Otvorenie sa trhov krajín strednej a východnej Európy, Ázie, informačné technológie, počítačové siete a satelity obopínajúce celý svet dali tejto recesii a jej šíreniu globálny rozmer. Akoby sa doslova a do písmena napĺňala tofflerovská vízia a predpoveď o prežití budúcnosti. Od skončenia studenej vojny ekonomiky vyspelých krajín prežívali iba malé otrasy a stagnácie. Dokonca ani odchod dolára od zlata a ropná kríza z roku 1973 nevyvolali vo finančnom a kapitálovom svete taký otras, akého sme boli svedkami v roku 2002. Bol to prvý signál príchodu väčšej recesie a krízy? Alebo išlo opäť len o epizódu najzraniteľnejšej časti západnej ekonomiky, ktorou je jej finančný systém? Ako ukázali štatistiky, séria krachov spoločností a firiem novej ekonomiky spôsobila v USA neporovnateľne väčšie škody než teroristický útok z jedenásteho septembra. Politici hľadajú odpovede na otázky, ako ďalej. Ako vždy sú viac pre nich ako pre tých, ktorí recesiu prežívajú naozaj. Dokazujú to aj prvé reakcie na plán ekonomického oživenia, ktorý predložil v Chicagu minulý týždeň prezident USA George W. Bush. V Nemecku sa hľadá nový Erhard, ktorý by oživil hospodárstvo krajiny. Teraz má ním byť projekt podpory malých a stredných podnikateľov. Spľasla už aj bublina o japonskom zázraku a v Tokiu hľadajú cesty, ako posunúť ekonomiku krajiny opäť dopredu. Podobne je to v Paríži, Ríme a v Londýne. Zo všetkých strán prichádzajú správy o stagnácii a recesii svetovej ekonomiky. Je to však zvláštny druh recesie. V USA i v Európe ju sprevádzajú priam reklamné obrázky z príprav na druhú vojnu v Perzskom zálive. Ale zároveň aj obrázky nových a luxusných modelov svetového automobilového priemyslu z autosalónu v Detroite a čísla o predaji áut v USA. Sú impozantné -- takmer 17,5 milióna nových áut za rok 2002. Z toho takmer 23 percent trhu ovládli nemecké automobilky, ktoré v Nemecku predali okolo 3,2 milióna automobilov. Je to naozaj zvláštna recesia. Jej charakteru zodpovedajú aj prípravy na vojnu. Ako vidno, ani tu nie sú problémom peniaze. Zvládol sa komunizmus, Balkán i Afganistan. Od skončenia 2. svetovej vojny bolo vo svete ďalších 55 vojen na všetkých kontinentoch vrátane Európy. Západná civilizácia vyšla z nich v konečnom dôsledku takmer vždy ako víťaz. Vojna proti Iraku bude však iná -- vek nových technológií je totiž vekom nových hrozieb a ohrození aj pre víťazov. Svet islamu je veľký a plný ľudí odhodlaných zomrieť.