Americká vojenská koalícia je síce po rozhodnutí Španielska citeľne oslabená a ich krok nasledujú aj mnohé latinskoamerické krajiny, no zároveň iné krajiny zdôrazňujú svoje odhodlanie svoje jednotky v krajine ponechať. Honduras stiahne svojich 370 vojakov z Iraku "v najkratšom možnom čase". Oznámil v noci na včera honduraský prezident Ricardo Maduro. Po Španielsku a Nikarague ide už o tretí štát, ktorý tak urobí. Na rozdiel od nich vojaci zo Salvádoru a z Dominikánskej republiky v Iraku zostanú. Salvádor a Dominikánska republika majú v Iraku spolu asi tisíc vojakov.
Aj ázijskí spojenci sú odhodlané v Iraku zostať. Južná Kórea zatiaľ nezmenila názor a vyšle plánovaný kontingent 3 000 vojakov, pričom pôjde o tretí najväčší zbor v krajine. Aj Japonsko napriek zlým skúsenostiam s únoscami zostáva. V Iraku je súčasnosti 550 Japoncov. Stiahnutím svojich 451 vojakov však pohrozilo Thajsko v prípade, že by Thajčania rozmiestnení v Karbale boli zatiahnutí do násilia.
Bulharský minister zahraničia Solomon Passy medzitým uistil svojho amerického kolegu Colina Powella, že Bulharsko nestiahne svojich vojakov. Veliteľ talianskych vojenských misií v zahraničí Filiberto Cecchi zas vylúčil, že by taliansky kontingent prevzal úlohy odchádzajúcich Španielov. V rozhovore pre včerajšie vydanie denníka Corriere della Serra zdôraznil, že "talianske jednotky sú už teraz na maxime svojich možností". Príliš pozitívne nezneli ani slová veliteľa Britov v Basre Nicka Cartera pre denník The Scotsman, ktorý povedal, že koaličné sily by v Iraku mohli zostať aj desať rokov. "Určitý čas, myslím dva, tri, ale možno aj desať rokov, by západné sily mali zostať v Iraku, kvôli podpore," povedal Carter.
Do irackej Fallúdže sa medzitým včera vracali civilisti, ktorí kvôli bojom z tohto sunnitského mesta v uplynulých dňoch odišli. V pondelok sa totiž zástupcom Američanmi vedenej koalície a mesta podarilo dosiahnuť dohodu. Tá predpokladá, že v meste budú hliadkovať Američania a príslušníci irackých bezpečnostných síl a že odporcovia koalície odovzdajú zbrane výmenou za beztrestnosť. Násilie však pokračovalo v Bagdade, kde 21 osôb prišlo o život pri mínometnom útoku neznámych ozbrojencov na väznicu. Podľa predbežných správ americkej armády boli všetky obete z radov väzňov. Na budovu dopadlo 18 mínometných striel, informoval brigádny generál Mark Kimitt.