Nezvládnutý proces voľby predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR pripravil o vedenie dva najvyššie reprezentatívne orgány, ktoré slovenské súdnictvo má. Tým, že protikandidát Štefana Harabina na post predsedu NS Sergej Kohut podal sťažnosť na proces voľby na Ústavný súd, a prezident pri opätovnom vymenovaní Harabina do funkcie zvolil vyčkávaciu taktiku až do rozhodnutia ústavného senátu, osirel nielen NS, ale aj samosprávna stavovská inštitúcia -- Súdna rada. Podľa Ústavy SR sa koordinácia činnosti NS aj Súdnej rady koncentruje v rukách jedného človeka. Napriek tomu, že predseda NS je ex officio aj predsedom a spomedzi 18 členov jediným nevoleným členom rady, situácia v týchto inštitúciách nie je podobná. Harabin aj v súčasnom období intermezza (bezvládia) ostáva sudcom Najvyššieho súdu, ale Súdna rada prišla nevymenovaním predsedu NS o jedného svojho člena. Minister spravodlivosti potvrdil, že tomuto stavu by sa v budúcnosti malo predísť pripravovanými novelami sudcovských zákonov. Plánovaná novelizácia ústavy sa však v pasážach o súdnictve bude týkať len obmedzenia imunity sudcov, a nie úpravy voľby štatutára NS či členstva v rade. Pri hlasovaní o návrhu na vymenovanie predsedu NS, ktoré sa bude aj naďalej uskutočňovať v Súdnej rade, nebude môcť "dvíhať ruku" kandidát na túto funkciu. To síce navonok zrovnoprávni kandidátov -- členov a nečlenov rady, ale systémovo do budúcnosti neodstráni riziko, že pri hlasovaní nebude chýbať predseda rady, ktorému na NS vyprší funkčné obdobie, ako sa to stalo 11. februára. Toto opatrenie by teda malo doplniť aj rozhodnutie o budúcom zložení Súdnej rady. Ako inštitúcia s ambíciou na zloženie z "najlepších" a odborne najfundovanejších sudcov v SR by teda mala mať len volených členov, ktorí by si volili svojho predsedu ako "najlepšieho z najlepších". To by si však od vlády vyžadovalo nájsť odvahu na získanie trojpätinovej ústavnej podpory v NR SR na takýto zásah do ústavy.