Príbeh Ľudovej únie je priam klasickou ukážkou toho, ako to na politickej scéne nemá vyzerať. Strana vznikla preto, lebo skupina (už tretia v poradí, ak nerátame sólojazdca Gauliedera) straníkov ĽS-HZDS si uvedomila, že ich líder využíva nedemokratické praktiky, ktoré nemožno ďalej znášať. Každé takéto precitnutie sprevádzal otras hnutia. Po prvom stratilo časť členov, druhé v roku 1994 viedlo k pádu vlády. Tretie -- odchod gašparovičovcov a vznik HZD -- sa negatívne podpísalo na výsledkoch hnutia v parlamentných voľbách. Kým sa gašparovičovcom dá vyčítať, že založili stranu, lebo tá pôvodná ich nezaradila na kandidačnú listinu, dá sa tkáčovcom vyčítať, že vznikli, keď zistili, že pôvodná strana je im nanič. Napriek opätovným volebným víťazstvám sa nestane členom vlády, kým ju povedie Vladimír Mečiar, ktorý je však jedinou istotou volebného úspechu. Takýto fundament stačil na vznik strany, nie však už na jej pretrvávanie. A tak sme boli svedkami postupného drobenia, ktoré vyústilo do tragikomického stavu na kongrese: z pôvodných desať členov -- poslancov Národnej rady SR -- sa na ňom zúčastnili len štyria. Okrem novozvoleného predsedu Gustáva Krajčiho a podpredsedu pre ekonomiku Jána Gabriela prišli Igor Pinkava a Rudolf Žiak. Druhý menovaný je pritom v Ľudovej únii takpovediac na polovičný úväzok, pretože druhou polovicou v parlamente háji záujmy HZD, strany, s ktorou má Ľudová únia najpodobnejší profil, napriek tomu sa však doteraz nevydaril žiadny pokus o fúziu. Kongres potvrdil správnosť programu a smerovania strany. V prijatom vyhlásení konštatoval, že zlyhalo, ako ináč, predošlé vedenie na čele s predsedom Vojtechom Tkáčom.
Všetci ostatní poslanci -- bývalí straníci Ľudovej únie -- si už našli iný priestor. Niektorí koketujú s vládnou koalíciou, možno budú nasledovať príklad Jozefa Elsnera a zaradia sa do jej klubov. Iní dávajú prednosť nezávislosti a podpore ad hoc. Tú nevylučuje ani Krajči a Gabriel -- ako tvrdia, Ľudová únia bude konštruktívnou opozíciou, bude globálne podporovať reformy a dodržiavanie kurzu, ktorý vedie k stabilite financií a splneniu kritérií na vstup do európskej menovej únie, bude však presadzovať niektoré svoje priority. V našom kontexte to znamená, že individuálne handlovanie s koalíciou sa pretvorí na handlovanie inštitucionalizované. Nič viac a nič menej strana ponúknuť nemôže. Členom to možno bude stačiť, na odôvodnenie existencie je to však beznádejne málo.
StoryEditor