Vzhľadom na oslabenie konjunktúry sa celková zadlženosť v krajinách eurozóny a Európskej únie (EÚ) v minulom roku zvýšila. Mnohé štáty sa pokúsili svoje ekonomické problémy riešiť pomocou nových úverov a emisií dlhopisov. Nemecký Inštitút pre ekonomický výskum (DIW) vo svojej najnovšej správe zistil, že úroveň zadlženosti v eurozóne sa podľa hrubého domáceho produktu (HDP) v minulom roku zvýšila prvýkrát od roku 1996, keď dosahovala 76,1 %. Do roku 2001 však úroveň dlhu klesala až na 69,9 %, no vlani sa opäť zvýšila na 70,2 %.
Podobný obraz vykresľuje DIW aj v prípade celej EÚ, ktorej členské štáty postupne znižovali svoju zadlženosť z 71,5 % (1996) na 63,4 % (2001). A hoci sa zadlženosť vlani nezmenila, ekonómovia DIW očakávajú, že v tomto a budúcnom roku výrazne prekročí 64 %.
Za zmenou vo vývoji európskej zadlženosti podľa názoru DIW stoja predovšetkým konjunkturálne faktory. Podľa informácií denníka Die Welt správa poukazuje na príliš ambiciózne ciele vlád väčšiny členských štátov. Ekonómovia sú presvedčení, že na hroziace nesplnenie finančnopolitických cieľov na národnej úrovni aj z hľadiska Maastrichtskej dohody však mali krajiny i napriek nepriaznivej hospodárskej situácii reagovať zvýšením štátnych príjmov a obmedzením výdavkov.
Daňové príjmy štátu ako percentuálny podiel na HDP však podľa DIW v eurozóne v posledných rokoch výrazne klesli, kým štátne výdavky sa od rekordného minima v roku 2000 opäť zvýšili. Vlády však na klesajúce príjmy z daní mali zareagovať daňovými reformami. Inštitút zasa ako príčinu rastúcich výdavkov označuje náklady na zvyšujúcu sa nezamestnanosť.
DIW očakáva, že celkový štátny deficit eurozóny v tomto roku dosiahne 2,6 % HDP a pre celú EÚ na rok 2004 vypočítali schodok na 2,4 %. Podľa názoru ekonómov deficit zvyšujú predovšetkým veľké európske krajiny -- Nemecko a Francúzsko.
StoryEditor