| Na konci minulej sezóny ste pre zdravotné problémy rozviazali kontrakt so zámorským klubom NHL Tampou Bay a z rovnakého dôvodu ste avizovali aj ukončenie vašej kariéry. Nakoniec ste sa po osemmesačnej pauze objavili koncom minulého roka na ľade bratislavského Slovana, v ktorého drese ste počas uplynulých desiatich týždňov odohrali už sedemnásť stretnutí. Ako hodnotíte s odstupom času váš návrat na ľadovú plochu? - Hokej ma naďalej baví, stále mám motiváciu a chuť do hry, preto tento krok rozhodne neľutujem. Ťažko povedať, dokedy ho budem hrať. O čosi viac ako tri mesiace bude slovenský hokej obhajovať vo Fínsku titul majstrov sveta. Je už kapitola Cíger a reprezentácia definitívne uzavretá? - Ak by tréneri prejavili o mňa záujem, nebol by som proti, no teraz je ešte priskoro nad tým uvažovať. Moju účasť v reprezentácii však nevylučujem. Po odchode Jána Filca sa dosť ťažko "rodil" nový kormidelník slovenskej reprezentácie. Po mesiace trvajúcich rokovaniach sa ním nakoniec stal František Hossa. Môže podľa vás nadviazať na zlatý úspech z Göteborgu? - Nemyslím si, že výber trénera je až taký dôležitý. Oveľa podstatnejšie pre celkový úspech bude zloženie mužstva. Za tie roky, počas ktorých som pôsobil v reprezentácii, sme nemali veľa hokejistov, ktorí by dokázali konkurovať svetu. Preto bude opäť dôležité, koľko hráčov sa uvoľní z NHL. Do reprezentácie ste sa prvýkrát dostali ešte v ére bývalého režimu. Myslíte si, že sa talentovaní hráči v súčasnosti ľahšie prebojujú do národného mužstva? - Je to stále to isté, každý na tom musí pracovať rovnako tvrdo. Nevýhoda vtedajšej hokejovej generácie však bola v tom, že do federálnej reprezentácie sa dostával iba malý počet Slovákov. V tomto majú súčasní mladí hokejisti veľkú výhodu. V poslednom čase sa začína opäť hovoriť o "oživení" spoločnej česko-slovenskej ligy... - Osobne som bol vždy za spojenie českej a slovenskej ligy. Určite by sa zlepšila celková úroveň a sledovanosť zápasov v oboch krajinách. V slovenskej lige totiž v súčasnosti chýba väčšia motivácia pre hráčov a rovnako zaostáva aj divácka atmosféra. Slovenské mužstvá by v spoločnej súťaži rozhodne potvrdili svoje kvality, aj keď by ich nemusel byť veľký počet. Počas svojej kariéry ste odohrali sedem sezón v najprestížnejšej NHL, ktorá niekoľkonásobne finančne prevyšuje možnosti slovenskej ligy. Môžete porovnať hráčsku úroveň zámorskej a slovenskej ligy? - Nemyslím si, že je veľký rozdiel, čo sa týka hernej stránky hráčov u nás a v zámorí. V NHL hrá mnoho hokejistov, ktorí by si na Slovensku iba ťažko zahrali. O kvalite slovenského, ale aj európskeho hokeja svedčia štatistiky, v ktorých sú hráči z týchto krajín v streleckých tabuľkách na popredných miestach. V minulej sezóne ste hrali v jednom z najbohatších klubov NHL, New Yorku Rangers. Pred rokmi ste však pôsobili aj v ekonomicky najslabšom mužstve Edmontone Oilers, ktorého hodnota je v porovnaní s newyorským klubom iba tretinová... - Neviem, čim to je, ale vo veľkomestách sa úspech dosahuje oveľa ťažšie. Ja som sa o tom presvedčil v New Yorku, kde boli podmienky oveľa lepšie, ale všetci si mysleli, že úspech musí prísť automaticky. Ani záujem verejnosti nebol taký, aký by sa v hlavnom meste dal očakávať. Naopak, v Edmontone sa skoro stále hovorilo, že sa klub rozpadne, alebo ho nový kupec presunie do USA, ale na jeho chode to vôbec nebolo vidieť. Bola radosť tam pôsobiť, záujem verejnosti bol skvelý a v takom zomknutom kolektíve prídu úspechy oveľa skôr. V posledných rokoch sa začína otriasať ekonomické zázemie NHL, dokonca Ottawa s Buffalom už bojujú s bankrotom. V čom vidíte najväčšie príčiny týchto problémov? - Hlavnou príčinou zrejme je, že americké kluby nastavili finačnú latku príliš vysoko a najmä kanadské kluby majú problémy sa s ňou vyrovnať. Každý rok sa podpisujú čoraz väčšie finančné kontrakty, zvyšujú sa rozpočty a tento jav je ťažké zastaviť. Samozrejme, každý hráč potrebuje slušné finančné zázemie, aby sa mohol sústrediť iba na svoju prácu, ale tie platy sú úplne prehnané. Klubom by sa dýchalo oveľa ľahšie, keby museli vynakladať na platy menšie prostriedky. Neviem si však predstaviť, akou cestou a či vôbec sa to dá v NHL dosiahnuť... |
StoryEditor