Nikto nemôže nikoho nútiť, aby išiel pracovať do krajiny zmietanej dlhoročnou občianskou vojnou alebo do krajiny, kde podrezávajú cudzincov. Je to dobrovoľné rozhodnutie motivované obvykle vyšším zárobkom než doma. Práca na stavbe sa však môže zo dňa na deň zmeniť na drámu.
Ingušsko -- štyri mesiace rukojemníkom. Imrich Rigo pracoval ako šofér Pozemných stavieb Nitra od jesene 1988 do roku 1994 v Kazachstane. Nezarobil veľa, tak šesť- až sedemtisíc, ale vďaka dolárovým diétam sa to dalo. Keď sa v roku 1995 objavila ponuka ísť stavať domy a hotel do Ingušska, neváhal. Vedel síce, že "tam kdesi" zúri vojna, veril však -- podobne ako stovky našich robotníkov -- že sa mu nič nestane.
V ten októbrový deň v roku 1995 to vyzeralo ako bežná rutina: spoločne s dvoma elektrikármi išli do jednej dediny robiť verejné osvetlenie. "Boli sme už niekoľko kilometrov pred cieľom, dedina na dohľad, keď nás odrazu na ceste zastavil žigulík. Vyskočili z neho civilisti so zbraňami. Prinútili nás vystúpiť a odviezli nás so zaviazanými očami do lesa. Zobrali nám všetky peniaze, hodinky ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.