Každý profesionálny hokejista nastupuje na ľad s vedomím, že počas zápasu sa môže cudzím alebo vlastným zavinením nepríjemne zraniť. Tento najrýchlejší kolektívny šport na svete sa totiž vyznačuje tvrdými osobnými kontaktmi, ktoré sa dokonca môžu skončiť aj nepríjemnými zraneniami s trvalejšími následkami. Situácie spôsobujúce mráz na chrbte hráčov i fanúšikov sa stávajú aj v slovenskej najvyššej súťaži. Práve v čase, keď sa z nepríjemného zranenia po 458 dňoch uzdravil Skaličan Michal Růžička (zlomenina štvrtého stavca), sa musí s ľadovou plochou na dlhší čas rozlúčiť útočník Zvolena Jaroslav Török. Po nešťastnom zákroku Slovanistu Juraja Halaja skončil bývalý slovenský reprezentant so zlomeninou siedmeho krčného stavca. Dá sa vôbec takýmto situáciám v hokeji nejako zabrániť? "Pracuje sa na úpravách výstroja, aby sa eliminovali následky podobných zrážok, ale to všetko je zatiaľ hudba budúcnosti," povedal reprezentačný lekár slovenských hokejistov Dalimír Jančovič. Podľa jeho názoru, keby sa mal potlačiť vplyv neprimeraného atakovania v nebezpečnej vzdialenosti pri mantineli, bolo by treba brať do úvahy komplex súvislostí. "Všetko sa odvíja od spôsobu hry, od toho, ako rozhodcovia trestajú nečisté zákroky, ako hráči proti sebe hrajú. Do toho rátam aj prístup manažmentu klubov, koučovanie trénerov. Tieto prípady boli aj sú a, žiaľ, nielen u nás, ale aj všade na svete." Je zrejmé, že zranenia chrbtice, stavcov s porušeniami miechy, majú niekedy až smrteľné následky. Stačí si spomenúť na Luďka Čajku, ktorý takto ešte v časoch federálnej ligy prišiel o život po náraze na mantinel. Vtedy bol pri tom aj lekár košických hokejistov Miloslav Klíma. "Hokejisti sú zraniteľní práve v týchto partiách, ktoré nie sú dostatočne chránené proti podobným kolíziám. Je to nepríjemná realita," konštatoval Klíma.