Wiener Städtische patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie rakúske poisťovne. Pôsobí aj za hranicami Rakúska a po páde železnej opony sa jej aktivity rozšírili aj do východnej Európy. Patria jej tri slovenské poisťovne -- Kooperatíva, Komunálna poisťovňa a od minulého roka aj Kontinuita. O spoločnosti, ktorá vznikla pred takmer 200 rokmi hovoríme s generálnym riaditeľom a členom Predstavenstva Wiener Städtische Dr. Günterom Geyerom.
Aké je postavenie Wiener Städtische na rakúskom poistnom trhu?
-- Poisťovacia skupina Wiener Städtische tu má trhový podiel asi 20 percent. Je to univerzálna poisťovňa, ktorej najväčšou dcérskou spoločnosťou je Donau Versicherung, ktorá je šestkou v majetkovom poistení. Máme účasti v CA-Versicherung, Sparkasseversicherung, Wüstenrotversicherung a Unionversicherung, spolupracujúcou s Bank Austria. Wiener Städtische samotná je v skupine jednotkou. V jednotlivých druhoch poistenia sme v Rakúsku na prvom, druhom alebo treťom mieste. V sume predpísaného poistenia sme prví. V poistení priemyslu máme trhový podiel asi 25 percent, sme najväčším poisťovateľom v Rakúsku. V súkromnom nemocenskom poistení je skupina na druhom mieste. V životnom poistení bez bankového poistenia sme tiež číslo dva.
Dejiny Wiener Städtische idú cez tri storočia. Ako sa vyvíjala akcionárska štruktúra?
-- Založenie v roku 1824 bolo dôsledkom napoleonských vojen. Generál Georg Ritter von Höglmüller, ktorý zažil hrôzy vojny, založil vzájomnú poisťovaciu spoločnosť pre oblasť Viedeň -- Bratislava -- Znojmo. Členmi bola prevažne cirkev a kláštory a zahŕňala majetkové poistenie a protipožiarne poistenie. Zásadou bola vzájomnosť a poistený bol vlastne ideovým spoluvlastníkom poisťovne. V roku 1992 spoločnosť prešla spoločensko-právnou zmenou. Operatívny obchod sa previedol na akciovú spoločnosť, účastníci vzájomnosti dostali akcie. Okrem toho sa predávali prednostné akcie na burze. Každý poistený vo Wiener Städtische je automaticky členom združenia vlastniaceho akcie. V grémiách spoločností sú veľké kláštorné spoločnosti, ktoré boli zakladateľmi, ako Klosterneuburg, Melk či ďalšie kláštory, ktoré sú na sever a západ od Viedne.
Kedy do portfólia pristúpilo životné poistenie?
-- Okolo roku 1840 vypočítal matematik profesor Dr. Josef Salomon na základe štatistických údajov úmrtnostnej tabuľky priemernú dĺžku života, chopil sa iniciatívy a založil prvú rakúsku životnú poisťovňu. V silne náboženskom prostredí sa na to nehľadelo so všeobecnými sympatiami, niektorí to považovali za zásah do božskej prozreteľnosti. Napriek tomu táto životná poisťovňa vznikla. Volala sa Janus -- podľa boha, ktorý dvoma tvárami symbolizuje mladosť i starobu. Poisťovňa fúzovala s Wiener Städtische. Významný bol rok 1898, keď cisár František Jozef I. slávil päťdesiat rokov na tróne. Viedenský primátor prišiel s nápadom zriadiť životnú poisťovňu, ktorá by Viedenčanom poskytla výhodnú záruku do budúcnosti a zrodila sa jedna veľká poisťovňa.
Prečo ste prišli na Slovensko?
-- Motívov bolo viacero. Bol tu i čiste ľudský motív. Radi sme do týchto krajín chodili, mali sme tu príbuzných a bariéru nám vytváral len systém. Keď ste zmenili systém, okamžite sme začali uvažovať, že by sme mohli konštruktívne prispieť k výstavbe týchto krajín. Podobne uvažovali i české a slovenské družstevné organizácie a v Rakúsku, NSR a ďalších štátoch hľadali partnerov na založenie poisťovní. Takmer všetci partneri odpovedali áno, ale chceli mať väčšinu. My sme odpovedali áno a väčšinu sme nepotrebovali. V Kooperatíve sme začali s 13 percentami. Jediné, o čo sme požiadali bolo, aby sme v otázke poisťovníctva mali spolurozhodovacie právo. Nová spoločnosť mala od začiatku vynikajúci personálny manažment, zakladajúci prezident Jozef Csáky je vo funkcii doteraz. Ale predstavenstvo bolo skôr zastúpenie akcionárov. Bol som jediný člen z branže, ostatní boli funkcionári -- ctihodné osoby, ktorí sa síce vyznajú v družstevníctve, ale nie v poisťovníctve. Neskôr sme presadili, aby predstavenstvo tvoril manažment. V priebehu roku 1997 nám družstevné zväzy akcie predali, my sme im ponúkli a zaplatili veľmi dobré ceny. Naším zámerom nebolo, aby odišli, ale oni mali iné zámery. Tak vznikla dnešná organizačná forma, moderná akciová spoločnosť s operatívnym predstavenstvom a dozornou radou, ktorá má skôr poradenskú funkciu a robí len zásadné rozhodnutia.
Ste spokojní s efektmi prítomnosti Wiener Städtische v SR a ďalších tranzitívnych krajinách?
-- Tieto krajiny budú dosahovať rýchly hospodársky rozmach. Správnosť nášho rozhodnutia dokazuje i pozvanie týchto krajín do EÚ. Boli sme prekvapení rýchlosťou, ktorou zmeny prebiehali. Naša skupina mala štartovacie výhody, lebo naše krajiny mali veľa spoločného -- napríklad spôsob vedenia pozemkových kníh, spoločný základ občianskych zákonníkov. To nám pri začiatkoch pomohlo. Vypláca sa nám zásada, že peniaze, ktoré spoločnosť nahospodári, sa majú investovať v krajine. Sťahovanie týchto peňazí by bola zlá a krátkodobá politika. Sme hrdí na to, že sa nám podarili mnohé pekné veci, medziiným získať aj krásnu budovu na Hlavnom námestí či historickú budovu pobočky v Trnave.
Na Slovensku má Wiener Städtische tri poisťovne -- Kooperatívu, Komunálnu poisťovňu a najnovšie Kontinuitu. Ponecháte im doterajšie zamerania a obchodné značky, alebo ich spojíte pod jednu strechu?
-- Túto otázku dostávam pomerne často. Mnoho spoločností by ich asi spojilo. Ale počty sú jednoduché: ak jedna plus jedna je menej ako dva, tak to nebude dobré. Ak má organizácia špeciálnu klientelu, ako je to napríklad v Komunálnej poisťovni, ktorá má väzby s Prvou komunálnou bankou, pokiaľ sú výsledky v poriadku, spoločnosti by sa mali nechať tak, ako sú. Úvahy môžu byť o spoločnom vzdelávaní, tréningu, backoffice, ale samostatnosť by sa mala zachovať. Môže nastať aj iná situácia, ale momentálne dôvody na zmenu nevidím. Koncom decembra sme podpísali zmluvy s Kontinuitou a sme presvedčení, že spoločnosť sa bude dobre vyvíjať i naďalej. Slovenský trh nie je až taký malý, je tu 28 poisťovní. Tri z nich sú prepojené cez našu majetkovú účasť. Môžu spolu využívať know-how, bezpečnosť a ďalšie veci. Je to najlepšia báza.
V poisťovniach ktorých krajín máte účasti?
-- Dnes sme okrem Rakúska v 12 krajinách. V troch na západe -- Taliansku, Lichtenštajnsku a NSR. Mimochodom, naša poisťovňa v Nemecku bola ocenená ako najlepšia nemecká úrazová poisťovňa. Potom je to Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko a Bielorusko. Momentálne nemáme ďalšie priority. Bosna a Hercegovina sa musí najprv stabilizovať, Ukrajina zatiaľ v našich zámeroch nie je. Ale ak sa v krajinách, kde sme prítomní, vyskytne príležitosť na kúpu, ktorá by sa nám hodila, využijeme ju. V lete minulého roka sme získali najväčšiu rumunskú poľnohospodársku poisťovňu.
Akvizičná aktivita vašej poisťovne hovorí, že slovenskému trhu dôverujete. Ako sa bude vyvíjať?
-- Vidím ho veľmi pozitívne. Podiel HDP, ktorý tvorí sektor poisťovní, je na Slovensku asi tri percentá, v Európskej únii je priemer vyše osem percent, v Rakúsku ešte viac. Tu vidieť veľkú rezervu. Ďalšie možnosti vyplývajú z vášho členstva v EÚ. Vo všetkých krajinách je vysoký štandard dôchodkového poistenia. Očakáva sa tiež, že každý sa o svoj dôchodok viac postará sám. Tu očakávam pre poistenie veľký priestor.
Mienite vstúpiť do dôchodkového poistenia v SR?
-- Máme takú ambíciu.
V súvislosti s reformou dôchodkového systému sa u nás vyskytujú pochybnosti o bezpečnej správe fondov a ich zhodnocovaní. Aký je na to váš názor?
-- Naše stanovisko je, že peniaze, ktoré nám nepatria, musíme investovať nerizikovo. Samozrejme, môžeme sa dostať do rozporu s istými nádejami a očakávaniami. Je to aj vec národnej mentality. V USA a v Anglicku sa veľká časť penzijných dôchodkových fondov investuje do akcií. Môžu klesnúť, ale ľudia to akceptujú. Sú tak vychovaní a vedia, že taký je život. A môže sa im stať, že keď pôjdu do dôchodku, peniaze nedostanú, lebo poklesom hodnoty akcií sa ich príspevky znehodnotili. Stredná Európa je iná, možno v dôsledku vojen, v ktorých mnohí všetko stratili. U nás sa uprednostňuje zaručená bezpečnosť, občan chce mať dôchodok naisto. Preto sme za konzervatívne investovanie. To platí aj na Slovensku, investoval by som na bezpečnosť, menej na zisk. Teda najmä do štátnych cenných papierov alebo štátom garantovaných, možno do dobrých nehnuteľností a, samozrejme, investíciu by som rozptýlil.
Kvalita produktu sa v poisťovníctve ukáže až pri plnení. Slovenské poisťovne sa v minulom desaťročí stretávali s neetickým správaním -- podliezaním optimálnej hranice poistného. Sú takého problémy aj v Rakúsku?
-- Dnes je trocha iná situácia. V Rakúsku je úplne otvorená súťaž, ale na Slovensku je regulované poistné. Štát zastupuje záujmy spotrebiteľa, čo znamená, že skúma, či sú kalkulácie poisťovní v poriadku. U nás je prísny zákaz cenových dohôd. Každá poisťovňa kalkuluje sama a dospieva k vlastnej cene. Sú poistky lacné i drahé. Ak začne bilancia vyzerať zle, zvyšuje sa cena. Nie je to otázka podliezania ceny, ale bonity poisťovne, nie ceny, ale dodržania sľubu. Plnenie podmienok poisťovní prísne sleduje ekonomická tlač. Poisťovne sa o priazeň klientov uchádzajú tak, ako politické strany o voliča.
Vráťme sa na Slovensko -- ako sa mohlo stať, že ceny povinného zmluvného poistenia za škody z prevádzky motorových vozidiel sú prakticky rovnaké?
-- Podobne to bolo aj v iných krajinách pri prechode zo štátom stanoveného tarifu k trhovým pomerom. Štandardný stav možno dosiahnuť iba postupne. Predchádzajúci monopol spôsobil, že cenový vývoj nebol v súlade s vývojom škodovosti. Vidíme to aj na cene zaistenia. Máme veľké problémy získať zaistné krytie, lebo zaisťovatelia na základe podkladov z Kancelárie poisťovateľov konštatujú, že poistné nie je dostatočné. Preto treba poistné zvýšiť. Teraz je prechodné obdobie, po ňom budú kalkulácie vychádzať z pohľadu jednotlivých poisťovní. Ale je tu aj ďalší aspekt. Ak spoločnosť, ktorá ovláda 70 percent trhu, určí na základe svojich kalkulácií cenu, je pre ostatných skoro nemožné, aby boli drahší.
Do ktorých oblastí smerujete svoje sponzorstvo?
-- Sme toho názoru, že aj podniky z oblasti finančných služieb by mali podporovať určité aktivity. Nesústreďujeme sa na známe špičky, ale kultúru chceme sprostredkovať bežnému občanovi po celom Rakúsku. Už mnoho rokov podporujeme mladých umelcov, kupujeme ich obrazy a sochy. Podporujeme divadlo, divadelné a hudobné podujatia. Prostriedky poskytujeme aj športovcom. Základná myšlienka je priblížiť kultúru mladým ľuďom. Našim mladým pracovníkom ponúkame za tretinovú cenu vstupenky na májový festival Wiener Festwoche. Stotožňujeme sa aj so sponzorstvom našich spoločností v zahraničí. Kooperatíva podporuje olympijského víťaza Michala Martikána. Na jar pripravujeme vo Viedni výstavu slovenskej architektúry od roku 1910. Budú tam viaceré diela, ktoré Kooperatíva vlastní alebo financovala, či spolufinancovala ich rekonštrukciu.
Dr. Günter GEYER sa narodil 31. 7. 1943. Po maturite začal študovať právo na univerzite vo Viedni, ukončil ho ako doktor práv. V roku 1974 nastúpil do Wiener Städtische, v roku 1984 sa stal jej generálnym tajomníkom. V roku 1988 sa stal členom Predstavenstva Wiener Städtische. Od roku 1991 bol zastupujúcim generálnym riaditeľom Wiener Städtische Versicherung AG. V roku 1992 sa stal členom Predstavenstva Donau Allgemeine Versicherungs-AG, od júla 1999 do mája 2001 bol generálnym riaditeľom Donau Allgemeine Versicherungs-AG. Prvého júla 2001 sa stal generálnym riaditeľom Wiener Städtische Versicherung AG.
Dr. Geyer pôsobí v rôznych funkciách v dozorných radách poisťovacích, bankových a priemyselných podnikov.