Zavedením eura, a teda aj cien v jednej mene, môžu obyvatelia rôznych krajín eurozóny jednoducho porovnať veľké cenové rozdiely. Napríklad, plechovka Coca-Coly v Helsinkách stojí trikrát viac než v Madride, no štandardný francúzsky automobil stojí až o 50 % viac.
Na jednej strane sa príjmy obyvateľstva v každej krajine líšia, napríklad fínsky HDP na obyvateľa je jeden z najvyšších v Európe. Náklady a ceny tovaru ovplyvňuje aj daňové zaťaženie, mzdové a prepravné náklady, ako aj tvrdosť hospodárskej súťaže. Navyše sú tu národné monopoly, ktoré obmedzujú pružnosť cien. Kým spotrebitelia majú len obmedzený dosah na monopoly a len nepravdepodobne budú v zahraničí nakupovať napr. mlieko, ktoré je v Taliansku dvakrát drahšie než v Španielsku, cez hranice pôjdu kupovať veľký, no ľahko prepraviteľný tovar. Takéto rozdiely však nie sú také výrazné v cenách v národných menách a zväčša ich je možné vysvetliť odlišným daňovým zaťažením, predovšetkým pri autách. Zostávajúce rozdiely sa začnú strácať, ak spotrebitelia budú prúdiť do "lacnejších" krajín eurozóny alebo nakupovať cez internet. Centrálne banky a politici dúfajú, že presne toto sa stane a v strednodobom horizonte očakávajú výrazný tlak na pokles cien.
StoryEditor