V Česku, hoci je volebný rok, dostáva vláda v septembri na stôl prvú verziu štátneho rozpočtu. Úradníci jeho návrh ešte pred záplavami pripravili s rekordným schodkom 157,3 mld. Kč. Na severe ČR v piatok navyše kulminovala voda, keď minister financií Bohuslav Sobotka oznámil, že rozpočtový schodok sa nebude zvyšovať. Vláda už naznačila niektoré programy kompenzácií škôd obyvateľom a obciam na výstavbu nových obydlí. Minister obrany Jaroslav Tvrdík sa vzdal nákupu nadzvukových stíhačiek.
Minister financií Bohuslav Sobotka chce zdroje na pokrytie povodňových škôd nájsť v mimorozpočtových fondoch dopravy a bývania, a to tak, že peniaze z nich sa presmerujú z predtým plánovaných rozvojových akcií. Tieto fondy sú dotované z privatizačných výnosov. O obnovení zastavenej privatizácie energetiky -- predaj majoritnej účasti v ČEZ a niekoľkých distribučných spoločnostiach -- sa zatiaľ neuvažuje. Ďalším zdrojom financovania má byť pôžička od banky EBOR vo výške 6 mld. Kč. V pondelok vyslovil premiér Vladimír Špidla prvý odhad škôd -- 60 až 90 mld. Kč. V štátnom rozpočte sa má vytvoriť rezerva vo výške 20 mld. Kč, z ktorej by sa hradili náklady na ich sanáciu. Peniaze by boli pod dozorom rozpočtového výboru parlamentu. Špidla povedal, že na získanie financií na úhradu škôd sa použijú "skôr konzervatívne prostriedky". Takto reagoval na úvahy, či vláda nevydá povodňové dlhopisy ako v roku 1997, prípadne či sa nevyrubí dodatková daň. Analytici odporúčajú, aby vláda vydala povodňové dlhopisy, lebo záujem o ne by bol veľký aj v prípade obyvateľstva. V ČR je teraz málo nízkorizikových investičných príležitostí pre malých investorov. Ministerstvo pre miestny rozvoj žiada zvýšiť svoju rozpočtovú kapitolu o 2 mld. Kč. Už vyčlenilo 50 mil. Kč na odstraňovanie škôd zo svojej rezervy a 60 mil. Kč použije z programu podpory cestovného ruchu.
Odhad škôd na cestnej dopravnej infraštruktúre je vyše 4 mld. Kč, na železniciach 1,8 mld. Kč. Nebola známa výška škôd na vnútroštátnej vodnej ceste. Podľa predbežných správ z vládnych miest štát hodlá každému, kto prišiel o obydlie pri záplavách, vyplatiť náhradu vo výške 150-tisíc Kč. Bude sa týkať postihnutých tak vo vlastných, ako aj v nájomných bytoch. Vláda navrhuje, aby štát poskytol týmto postihnutým úver v sume 850-tisíc Kč s úrokom 2 %, so splatnosťou 20 rokov. Obciam hodlá štát prispieť na výstavbu nových domov sumou 600-tisíc Kč. Výrobcovia drevených domov ponúkli projekt montovaného dreveného domu za 1,3 mil. Kč, pre ktorý treba vybudovať základy. Tu je štátna dotácia ešte vyššia, ak sa použije drevo od akciovej spoločnosti České lesy. Až 70 % náhrady vynaložených stavebných nákladov majú dostať vlastníci bytov či obce, ktoré budú opravovať poškodený bytový fond. Štát tiež nahradí obciam náklady na dočasné ubytovanie ľudí, ktorí prišli o svoje obydlie. Bude podporovať výdavky obciam pri premene nebytovej stavby na bytovú.
Predchádzajúca politická zostava nedokázala nájsť spôsob, ako financovať nákup stíhačiek Jas-39 Gripen, hoci vláda ich zavedenie do Armády ČR pred časom schválila. Minister obrany Jaroslav Tvrdík reagoval na nové masívne nároky na štátne financie v súvislosti so záplavami odvolaním nákupu týchto nadzvukových lietadiel a vyhlásil, že ČR bude uvažovať o lacnejšom spôsobe obrany štátu. Podľa Tvrdíka môže ísť o nákup starších lietadiel alebo o prevzatie ochrany územia ČR partnermi NATO za finančnú náhradu. Do úvahy by mohlo prísť Nemecko či Poľsko. Túto zmenu obrannej stratégie v pondelok potvrdil aj premiér Vladimír Špidla. Projekt nákupu lietadiel Gripen mal predstavovať 60 mld. Kč, to je dolná hranica predbežne odhadnutých škôd. Tvrdík tiež oznámil, že spomalí reformu ozbrojených síl a neuskutoční niektoré vojenské misie v rámci NATO. Sedem dní po skončení núdzového stavu (bol vyhlásený do 22. augusta) postihnuté kraje vyčíslia škody. Na ich základe bude potom smerovať do vlády stratégia obnovy území. Na nedeľu 25. augusta katolícka cirkev vyhlásila celonárodnú zbierku v prospech poškodených.