Zadlženosť 20-tisícovej Rožňavy v prepočte na jedného obyvateľa dosiahne približne 7-tisíc Sk. Je to len o tisíc korún menej než v Košiciach, ktoré sa pre rozsiahle investície v uplynulých rokoch a následnú neschopnosť splácať svoje záväzky ocitli na pokraji nútenej správy. Mesto Rožňava si vzalo v priebehu posledných 15 mesiacov dva úvery z rakúskej Kremskej banky v celkovej sume 80 mil. Sk. Takmer 48 mil. Sk sa rozhodla samospráva investovať do dokončenia rozostavaného domu kultúry, ktorý bol vyše 12 rokov zakonzervovaný. Zvyšok použila na splatenie komunálnych obligácií a drobné investičné akcie. Splatnosť úveru je 11 rokov pri východiskovom úročení 9,25 %.
Prvé splátky istiny sa mali začať uhrádzať už tento rok, ale vedenie mesta požiadalo o odklad do roku 2003. Samospráva sa za úver zaručila 17 nehnuteľnosťami v hodnote vyše 100 mil. Sk, záložným právom k podielovým daniam a 40-percentným podielom na majetku mestskej spoločnosti Rozeko, s. r. o. S návratnosťou požičaných peňazí počíta mesto o 5 rokov po splatení pôžičky, čo predpokladá jej uhrádzanie z bežných príjmov mesta. Ročne si to bude žiadať od 14 do 8 mil. Sk, pričom bežné príjmy mesta sa pohybujú na úrovni okolo 70 mil. Sk. Primátor František Kardoš si nemyslí, že by zadlženosť presiahla kritickú hranicu a že by ohrozovala základné samosprávne funkcie. Neobáva sa neschopnosti uhrádzať záväzky ani rizika nútenej správy. Prvé dva roky splácania úveru budú podľa neho ťažké, čo sa prejaví najmä v obmedzení investícií.
Hlavným dôvodom zadlženia sa stala dostavba pôvodného kultúrneho domu, ktorý bude po zmene projektového zámeru odovzdaný do užívania ako Obchodno-kultúrne (OK) centrum 1. februára t. r. Práve táto zmena zadania spôsobila, že sa pôvodný rozpočet niekoľkokrát zmenil a narástol až o sto percent, vysvetľuje Imrich Ondréšik, riaditeľ 1. Rožňavskej, a. s., ktorá je investorom stavby. Pôvodne si vzalo mesto ešte v novembri 2000 úver 65 mil. Sk, ale vzhľadom na rastúce náklady požiadalo banku na sklonku vlaňajška o ďalších 15 mil. Sk. Mnohí Rožňavčania považujú rožňavský "Pollus", ako nazval stavbu sám primátor, v súčasnej finančnej situácii mesta za megalomanský projekt. Rovnako jeho slávnostné otvorenie počas Dní mesta, ktoré bude stáť vyše 1 mil. Sk. Mesto dlhuje obyvateľom ešte mnoho v zabezpečení základného komfortu, ako je napríklad plynofikácia a kanalizácia niektorých mestských častí, ale i slušné cesty a chodníky, tvrdia predstavitelia miestneho tretieho sektora. Podľa nich si terajšie vedenie takýmto spôsobom pripravuje drahú volebnú kampaň, ktorej dôsledky presiahnu i nasledujúce volebné obdobia. Súčasťou Obchodno-kultúrneho centra bude divadelná sála a administratívno-obchodné priestory pre podnikateľov. Práve z prenájmu za tieto priestory chce mesto získať časť prostriedkov na úverové splátky a samotnú prevádzku objektu. V situácii prebytku nebytových priestorov na podnikateľské účely a pri pomerne vysokom nájomnom vyvolávajú tieto zámery pochybnosti o ich reálnom naplnení. Mnohým Rožňavčanom je jasné, že v tom lepšom prípade si mesto bude musieť v najbližších rokoch poriadne utiahnuť opasok.
StoryEditor